Preskočiť na obsah

Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú neprávoplatným rozhodnutím

close up photo of wooden gavel
Photo by Sora Shimazaki on Pexels.com

Zodpovedá štát za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť?

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2021 je zverejnený nový judikát Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. decembra 2020, sp. zn. 4Obdo/102/2019:

„Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť – v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.“

Aj pri výkone verejnej moci môže vzniknúť škoda. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súčasnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z. z.“). Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje „výkon verejnej moci“ ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. „Orgán verejnej moci“ je podľa tohto zákona:

1. štátny orgán;

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Inter alia Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutímnesprávnym úradným postupom.

Nezákonné rozhodnutie

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ďalšou podmienkou je, že poškodený podal pri nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, okrem prípadov hodných osobitného zreteľa.

Uvedené znamená napr. ak správny orgán vydá rozhodnutie, najprv je potrebné voči rozhodnutiu podať odvolanie/rozklad a až potom po zamietnutí odvolania/rozkladu, a teda nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, je možné voči rozhodnutiu podať správnu žalobu (preskúmanie rozhodnutia súdom). V prípade, ak súd na základe správnej žaloby rozhodnutie zruší alebo zmení pre nezákonnosť, je možné uplatniť právo na náhradu škody, ktorá bola nezákonným rozhodnutím spôsobená.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je splnenie troch základných podmienok:

  1. protiprávnosť rozhodnutia,
  2. právoplatnosť rozhodnutia,
  3. vyčerpanie opravných prostriedkov.

Podľa ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. týkajúcich sa zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nie je možné vymáhať škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré síce ešte nenadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené na základe opravného prostriedku. V takomto prípade bude možné zodpovednosť za škodu posudzovať podľa ustanovení toho istého zákona upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup

Za nesprávny úradný postup sa podľa Zákon č. 514/2003 Z. z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Zákon č. 514/2003 Z. z. vymenúva len niektoré prípady nesprávneho úradného postupu a z dikcie definície nesprávneho úradného postupu (použitie „aj“) vyplýva, že za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iné situácie.

Z vyššie uvedeného judikátu NS SR vyplýva, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj vydanie rozhodnutia, ktoré bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť.

Podľa odseku 51 Uznesenia sp. zn. 4Obdo/102/2019: „Dovolací súd konštatuje a opakuje, že v prejednávanej veci správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím č. V XXX z 22. marca 2004 zamietla, a nakoľko sa žalobca v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu odvolal (aj keď oprávnene), rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo zrušené skôr ako sa stalo právoplatným. V danom prípade sa preto nemožno domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019 zo dňa 30.12.2020 (celé znenie)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *