Ahojte,
viaceri ste nam 30.augusta volali a pytali sa nas, ci sme vporiadku, tak by sme vam vsetkym chceli podakovat, ze ste na nas mysleli.
Bol to dost tazky den a napriek vsetkemu smutnemu mozeme svedcit o Bozej laske a ochrane….
…tak vam len tak v skratke mozem napisat, co sa udialo z mojho pohladu…
…rano pred desiatou hodinou som si este opakovala nejake veci na skusku (Jurko isiel rano do prace busom), ked som sa dost zlakla silneho vystrelu (aj sokol na blakone sa zlakol a odletel). Vystrely sa opakovali a mne jedine, co napadlo, bolo, ze niekto striela holuby. O cca desiatej som vysla z bytu, ze idem na skusku. Este som dala drobcekovi krizik na brusko, nech nas Pan ochranuje a zvladneme spolu stres zo skusky, ved sa za nas modli vela ludi…
Ked som vysla von pred vchod, vonku prsalo. Poobzerala som sa, kde stojime s autom (hraskovo zelena felicia, kuk link http://www.sme.sk/zobrazfoto.asp?src=http://i.sme.sk/cdata/0/55/5526340/nova_velka1.jpg&par=).
Pozeram kadial zidem z chodnika a namierim si to k autu. Ako som sa otocila, pozeram na cca 50 rocneho presediveleho chlapika s modrymi sluchadlami a dlhou zbranou. Pomyslela som si: „To je asi ten ujo, co tu striela holuby. A ma aj tlmice na usoch, ved to robi poriadny hluk.“ A on pozera na mna a ja na neho.
„Ale asi by nemal strielat cez den, ved moze niekoho zranit. Som ja ale blba! Jasne, ze nemoze strielat v noci, ved by tie holuby nevidel.“ A tak som isla smerom ku nemu, prisla zboku ku autu a idem si odomkunut dvere auta.
Hned vedla naseho vchodu je skolka (akoby vedlajsi vchod.) A ako tak odomykam dvere, pozeram, ze na mna zufalo kyva jedna pani v sedej mikine za oknom tej skolky. A mne napadlo: „Jejda, stojime na chodniku, urcite idu policajti a mne daju pokutu.“ Tak som sadla do auta a pozeram, ze oproti bezia traja policajti. „Juj, uz mi daju pokutu. Slapnem na to a zdrhnem? Nie, mam smolu, asi dostanem pokutu.“ Vtedy som si vsimla, ze sa vlastne kryju za rohom domu a dvaja maju dokonca na sebe vesty. Vtedy sa znovu zacala palba a mne to postupne doslo…
Ostatne islo dost rychlo za sebou a nechapem, ako som mohla zostat tak kludna…
Sedim v aute. Ozvali sa opakovane vystrely. Prvy policajt (bez vesty so smiesnou malou pistolkou), nieco zakrical, nech ten pan zlozi zbran, lebo moze zranit ludi. (Na ulici skoro nikto nebol, lebo prsalo – Bozie pocasie, vsimla som si len dvoch krciacich sa panov, utekajuci par opodial, ja v aute a traja policajti.) Vedla policajta lezal na zemi nejaky pan, pomyslela som si, ze je asi mrtvy (a naozaj aj bol). Skrcila som sa v aute, a pomysela si, ze ved brusko mam kryte, ze aspon Samka nemoze trafit (v skutocnosti so samopalom mohol prestrelit). Strelec zacal palit nasim smerom, teda po policajtovi. Videla som ako ho trafil do hlavy a on zacal strasne kricat od bolesti a valat sa po zemi. Nevedela som ako mu pomoct. Nastartovala som, posunula auto vedla neho. Este som si pomyslela: „Som taky arogantny clovek, co zdrhne a ani mu nepomoze, alebo nieco urobim? Ale co? Ved ho ako tehotna ani nezvladnem vtiahnut do auta.“ Vtedy uz policajt len lezal vedla mrtveho chlapika, ani nekrical, ani sa nepohol, len mu tiekla krv z hlavy, na ktoru si tlacil ruky. Strasne som sa bala, ze je uz mrtvy. Za dalsim rohom stali zvysni dvaja policajti a kryli sa pred ozyvajucou sa strelbou. Posunula som auto este o dva metre, otvorila okienko spolujazdca a zavolala na nich: „Lezi vam tam kolega a je postreleny do hlavy!“ Policajt: „Ryclo zdrhnite, chodte prec!“ Tak som posluchla, slapla na plyn a rychlo opustila pocas strielania parkovisko. Na hlavnej ceste uz bola sanitka a snazila sa dostat blizsie.
Tak som opustala Devinsku za staleho hukania oprotiiducich policajnych aut a sanitiek. Premietala som si v hlave, ci Jurko odisiel z domu dostatocne pred tym, ako som zacula prvy vystrel a iduc asi 40tkou modlila sa zdravas za zdravasom, aby bol vporiadku on aj policajt, aj Samko v brusku. Ked som dosla na matfyz, rychlo som volala Jurkovi, ci je vporiadku a vysypala mu do telefonu, co sa stalo….
..a isla na skusku…
….Jurko mi pocas skusky este volal, nech sa neopovazim ist domov, ale pridem za nim do roboty…
Takze to asi nebolo velmi v skratke.
Myslim si, ze som ZIVYM dokazom Bozej lasky a ochrany. Vela ludi sa za mna v ten den modlilo, aby som spravila skusku a myslim si, ze to bola jednoducho sila modlitby k Nemu a kopec anjelov, co stali medzi mnou a strelcom….
PS: Zomrelo 8 ludi (vratane strelca) a mnohi boli vazne zraneny (cca 15 – su medzi nimi aj ludia v nasom veku). Prosim, ak mozete, modlime sa za nich vsetkych a ich rodiny. Za vsetky duse, aby ich Pan objal vo svojej laske, za dar uzdravenia pre zranenych. A tiez za dar odpustenia pre strelca od Pana ale aj vsetkych zasiahnutych ludi a ich rodin, aby necitili v srdci nenavist.
Publikované so súhlasom autora.