Len pár jedincov si pri obchode dá pivo. To patrí ku koloritu obce. Občas po obci prebehne nejaký krikľúň a ľudia sa na ňom pobavia. Vieme o koho sa jedná – chodí zákon po dedine.
Aj toto tvrdí v rozhovore starosta obce Chynorany, Ľudovít Košík.
Po obci pobehuje veľké množstvo zúrivých psov. Aké sú možnosti samosprávy v tejto oblasti? Má právo do toho zasiahnuť alebo to zákon neumožňuje?
Je to výsostná povinnosť samosprávy zabezpečiť dodržiavanie zákona. Zákon o držaní psov je známy. Pes ako taký má byť prihlásený na obci, má mať známku obce, ochrannú. Pes, ktorý niekoho napadne bezdôvodne sa počíta za nebezpečného psa a už nikdy nesmie chodiť po ulici sám. My sme reagovali na to, myslím, že pre dvoma rokmi, lebo obce majú nekonečné problémy s týmito psami. Skutočne ťažké je to. Najvýhodnejšie je to ešte tak, že tam kde je mestská polícia vybavená na odchyt tak odchytí tých psov. Potom je ďalší problém pre tú mestskú políciu kde tých psov podľa zákona umiestni, pretože ten pes by mal byť umiestnený na určitý čas v nejakom útulku pre psov a pokiaľ sa neprihlási žiaden majiteľ po určitom čase môžu byť títo psy utratení podľa zákona, zákonným spôsobom, čiže injekciou, lekárom. Myslím, že v Chynoranoch na tých osemdesiat percent, možno na deväťdesiat percent ten problém trošku s tými túlavými pasmi sa nám podarilo vyriešiť v spolupráci s jedným súkromníkom, ktorý odchytáva psov. Máme s nám zmluvu, mesačne odchytáva približne 7-8, niekedy aj dvanásť tých psíkov odchytí. On sa s tým zaoberá, buď ich teda predáva ďalej pokiaľ sú to nejakí psy, o ktorých je záujem alebo dáva ich do útulku a potom zákonným spôsobom nejak rieši túto problematiku. S jeho činnosťou som spokojný, stačí v podstate zavolať a príde, snaží sa psa odchytiť. Skôr je problém, že niektorí naši Cigáni alebo Rómsky obyvatelia, keď ich tak nazveme, hoci si myslím, že správne slovo pre Slovákov sú Cigáni, pretože to Rómovia vzniklo kdesi neskôr. Odjakživa tak bolo a neviem prečo sa hanbia za ten názov, lebo keď môžu byť… myslím, že v SME bol taký článok… môžu byť Rakúšania, ktorý sa nevolajú Rakúšania…Francúzi môžu byť Francúzi u nás, tam majú iné názvy, takže môže byť aj to, ale to som odbočil. Trošku problém s tým, oni jednoducho majú vo dvoroch psov a nie sú ich tí psy. Keď tam prídeme na odchyt, povedali nie sú ich. Tak tí psy sa jednoducho odchytia, a potom on to už rieši tým spôsobom. To už je akože jeho problém, pretože my s ním máme zmluvu podpísanú. Ale mnohokrát sa stane, že niektorí s tých Cigánov vyletí „a nechaj mi toho psa tu“ a ten pes následne o dve hodiny znovu behá, robí problém, takže potom sa to musí mnohokrát riešiť v spolupráci s políciou. Trošku som očakával, že polícia bude razantnejšia v tomto, pomáhať samosprávam. Len neviem, či aj oni majú nejaké prísne zákony na zaobchádzanie zo všetkým a je to také, také strašne v rukavičkách, podľa môjho názoru.
Však, keď niekto niečo vykoná tak musí počítať s tým, že dostane aj po ušiach. Takže ten, kto toho psa, voľne mu pobehuje po ulici, čo teda je úplne zakázané tak musí počítať s tým, že možno dostane aj pelendrekom po zadku, pretože jednoducho to nemá. To je môj názor súkromný. K tejto otázke by možno bolo trošku, že by sa to mohlo riešiť nejako možno trošku tvrdšie. Obec má možnosti samozrejme dať pokuty a, že väčšinou sa jedná o sociálne slabé obyvateľstvo, ktoré berie sociálne dávky, na ktoré sa zo zákona nedá siahnuť exekúciou, ničím, a potom prakticky tá čiastka, pokuta, ktorú sme uložili je nevymožiteľná. Trošku taký začarovaný kruh, kde by skutočne možno, že úpravou zákona trochu aby jednoducho aj ty, ktorí poberajú sociálne dávky, tam by som videl také riešenie tohto problému aj vôbec mnohých problémov v tom, že tí, ktorí poberajú sociálne dávky, to je jedno, čí sú to Rómovia alebo Biely, jednoducho by tie peniaze nemali dostávať zadarmo. Buď budú zamestnaní túto pri obci, dostanú konkrétnu prácu a dostanú za tú prácu sociálnu dávku, ale musia si to odpracovať. Neodpracuje si, nedostaneš. Nechodí ti decko do školy, nie, že na obec príde sociálna dávka, nedostaneš ju. A myslím, že jedine takto, keď sa na to pritlačí a pritvrdí možno zákonom, že trochu by nastal možno poriadok. A tým by sa vyriešilo, aj tie psy aj to všetko, lebo keby on dostával tie peniaze cez obec, dajme tomu, tak by mu obec tú pokutu stiahla, bez pardonu. Tých riešení možnože je viacej, ale to je asi pre vrcholných politikov. Len sa čudujem, že toľké vlády od roku 89 prakticky v tejto otázke nič nespravili.
Je drahá táto služba odchytu psov? Čo to stojí obec?
Táto služba stojí obec 50 000 korún ročne. To je v eurách okolo… (prepočítavanie) 1660 Euro a dohromady je to ročne tak okolo tých v priemere sedem psov. Sedem krát dvanásť – neviem kde sa tí psy stále berú – osemdesiatštyri psov ročne. Neskutočné číslo. Neskutočné číslo.
Tento rok sme mali v Chynoranoch problém s povodňami. Aké bolo reálne nebezpečenstvo? Čí to nebolo trochu nafúknuté aj zo strany médií? Čo treba spraviť aby bola bezpečnosť v tejto oblasti v Chynoranoch? Majú sa ľudia čoho obávať?
Myslím, že čo sa týka tej poslednej povodne, kvázi povodne, by som povedal. Však to bolo nejako nafúknuté tou televíznou stanicou. Neviem akým spôsobom, a prečo vyhlásili ohrozenie Chynorian. Ja som dostal nahlásenú mimoriadne veľkú vlnu, ktorá ide od Prievidze, tak som prakticky vyhlásil druhý stupeň povodňovej aktivity, aby obyvatelia počítali s tým, že môže prísť nejaká veľká voda, ale to ešte stále nie je tretí stupeň. To ešte je taký stupeň, že aby bol človek trošku v pozore. Na základe potom aj skúsenosti a obídenia si situácie po Hornej Nitre, kontaktov zo starostami, čo sa mi ukázalo vôbec ako najlepšie informácie z toho všetkého, som prakticky aj ten druhý stupeň odvolal, pretože bolo jasné, že tá Nitra nevystúpi do takej výšky aby reálne vrchné vody mohli ohroziť Prímaske alebo teda Chynorany. Čo Chynorany a Prímaske ohrozuje to sú spodné vody, pri týchto vysokých stavoch a tú vidím jedinú možnosť prinútiť Slovenské Hydromeliorácie Bratislava aby vyčistili kanále, ktoré im patria po dedine, takisto obec si musí nájsť, každopádne si musí nájsť prostriedky. Ja by som tie prostriedky najradšej našiel ešte tento rok. Dal som spraviť, vyhotoviť nejaké ponuky od firiem, koľko by stále vyčistenie kanálov na Prímaskom tak aby sme ich vyčistili do takej hĺbky maximálnej aby ešte nejaký ten spád tých ďalších kanálov bol. Vidím tam takých minimálne 30 cm, že by sa tie kanále mohli prehĺbiť miestami. To znamená, že v priemere o tých dvadsať centimetrov by mohli klesnúť spodné vody na Prímaskom odvodňovacím systémom. Ďalšiu vec, do ktorej sa púšťam teraz, jakmile mi trošku vyjde času, ale asi to budem robiť aj po sobotách, po nedeliach, idem pohľadať staré materiály, ktoré boli vypracované pre odvodnenie Prímaskeho. Boli to projekty, ktoré si ako chlapec pamätám, boli spracované celkom slušne s tým, že akým spôsobom by sa tá voda kde mala odviesť. Potom došlo k akému si zjednodušeniu celého toho projektu. Nakoniec sa nenaplnil. Potom sa čosi menilo. Robil sa kanál cez fabriku, kde sa voda spúšťa dole kopcom, hore kopcom, do kruhu, miesto toho aby išla rovno. Z rozprávania ešte môjho starého otca viem, že pod železnicou bol kanál, kde oni prešli na koni sediac. To znamená, že ten kanalizačný systém na tom Prímaskom bol asi podstatne hlbší a mal spád do tej rieky Bebravy. Predpokladám, že ten kanál, ktorý ide cez dedinu popod Nemca tadiaľto, že je to jedno z ramien bývalej rieky Nitry, kde ta Nitra v podstate tiekla tadiaľto spádovo. Takže chcem si pozrieť tieto materiály, že ako riešili to odvodnenie a že ak je tam spravený aj výškopis, ktorý jednoducho asi stále platí, pretože k nejakým posunom pôdy nedošlo, tak by som robil všetko preto, aby sme v rámci povodňových opatrení získali peniaze a vyriešili možno. Podľa rozprávania starých ľudí, ešte ako chlapec, keď som pri tých debatách sedával, tak oni tvrdili, že keby sa vykonal jeden kanál krížom k Bošanom cez tie role, že by to nejako spádovo by sa to dalo vyriešiť, že by Prímaske bolo zbavené týchto vôd. No ďalší problém čo nám teraz, v podstate čo sa týka týchto vysokej hladiny spodnej vody robí problém kanalizácia, pretože kanalizácia ona síce je utesnená, ale samozrejme pri takých obrovských metroch až kilometroch, že sú tam nejaké priesaky tej kanalizácie. V tých spodných vrstvách sú síce pomerne mále tie priesaky. To vidíme, že keď klesne stok tak sú takmer žiadne a my nemáme problém s odčerpávaním, keď stúpne spodná voda na úroveň prakticky skoro povrchu alebo 10-15 percent od povrchu. Tie vrchné rúry, kužele, ktoré sú na kanalizácii, tie sa už neutesňujú. Nikto nepočíta, že tá spodná voda bude úplne zároveň terénu a tie priesaky potom tej spodnej vody veľmi mimoriadne vysoké a ozaj v veľkým nasadením aj tých pracovníkov sa snažíme tie vody odčerpať cez čističku. Za jedno je to zlé, že nám to zaťažuje, celý ten systém, čistiaci proces. Po druhé zase odčerpávame množstvo tých balastných spodných vôd alebo teda spodnej vody cez tú kanalizáciu. Možnože keby tá kanalizácia na Prímaskom nebola, to Prímaske by bolo úplne zatopené v tomto čase vysokej hladiny, a teda v takomto mimoriadne nepriaznivom roku. Musíme povedať, že takýto nepriaznivý rok už nebol päťdesiat možno sto rokov. Boli povodne len vznikli dajme tomu behom týždňa. Nejaké veľké búrky, nejaké veľké dažde alebo behom mesiaca, a potom všetko upadlo a bolo úplne normálne, a teraz máme prakticky od marca spodné vody úplne zdvihnuté na neúnosnú úroveň, pivnice na Prímaskom plné, to má skoro každý. Zároveň je to aj mimoriadny rok, a potom by to mohlo byť aj poučenie pre obyvateľov, ktorý v týchto častiach bývajú, a ktorý tam mienia aj stavať niečo aby si prispôsobili to bývanie tak aby takého problémy nemali, teda nerobiť tie pivnice alebo keď už robiť, tak ich robiť tak zabezpečené aby sa im tam tá voda nedostala. Lebo dneska si nevyberieš, že si na rovine zatopí ťa spodná voda, si na kopci zosunie sa kopec. Takže tam je ťažko túto situáciu aj riešiť.
MCH: Tie priehrady, čo sú pri riekach, na bokoch. Je tam nejaká reálna predstava, že by sa to mohlo pretrhnúť?
V roku 1966 sa valy pretrhli. Vtedy bolo Prímaske zatopené a ja si pamätám, ja som bol vtedy už dosť veľký, myslím, že si šiel do ôsmej triedy a to Prímaske bolo zatopené, že cez okná sa liala voda. Tak sa zatopilo, ale to behom dvadsiatich minút vzniklo, pretože rieka Nitra bola mimoriadne vysoká a valy boli čerstvo spravené a ten val nad mlynom načalo a na nejakých 250 metrov ho rozomlelo a všetko sa to natiahlo do Prímaskeho a vlastne Prímaske vytopilo. Takže tá voda bola vysoká. Potom došlo k tomu, že tieto valy jednak zvýšili a jednak rozšírili a môžem povedať, že dosť zodpovedne sa o ne starajú, že ich teda aj vykášajú aby tam nenarástol nejaký kríček alebo niečo, lebo jeden kríček na vale stačí aby ho podmylo a on musí byť hladký aby sa voda nemala kde zaprieť, takže to Povodie sa pomerne zodpovedne o to stará a dovolím si tvrdiť, že čo sa týka roztrhnutia tých valov, k tomu by mohlo dôjsť až vtedy ak by pretiekli tie valy, že by ich začalo vymieľať. Mali sme v roku 2002 výšku hladiny rieky Nitry štyri metre dvadsaťpäť. Je to stav kedy malo byť Prímaske vysťahované, ale ešte stále bolo meter do výšky válov, v podstate. Ešte meter tá voda mala na stúpnutie. A keď si zoberieme, že sa vylieva na tú Nedanovskú stranu, tak stúpnuť o ten meter, si myslím, že tisícročná voda je tam. Neviem si predstaviť takú vodu, že by prišla. Takže zo strany tohto, istotne, že to nebezpečie je vždy, môže sa stať, ale 99 percent si myslím, že nedôjde k takej situácii, že roztrhne val a zaplavilo nejako Prímaske. Čo sa môže stáť je, že dlhodobo bude hladina vysoká a Prímaske vytopí spodná voda. Chvála Bohu teraz zákonom z minulého roku už aj spodná voda je počítaná ako povodeň, pretože do vtedy nebola zaradená medzi povodne spodná voda, takže pokiaľ sa bude dať poistiť u poisťovni nejaké obydlie alebo majetok voči povodniam, čo teraz poisťovne problematicky poisťujú, takže bude možné niečo riešiť. A zase tiež je to vlastne tiež povodeň a už potom aj to nejaké odškodnenie od štátu dá sa využiť alebo teda je nárokovateľné, pokiaľ ten štát tie peniaze dá. Neverím tomu, že by prišla niekedy taká voda aby roztrhlo val rieky Nitry a zaplavilo by Prímaske. Neverím tomu. Aj ten problém, ktorý bol, ktorý vznikol, kde to tá JOJka tak nahlásila sa som sa potom až na 21. hodinu dostal do vysielania priameho pri telefóne a v podstate tiež som hovoril, že stáť sa môže všeličo a neverím tomu, že by… dokonca som ich požiadal aby pochválili tých, ktorí budovali tie ochranné valy, že spravili ich zodpovedne, ale to už do tej televízie potom nedali. Prakticky ešte do polnoci ľudí plašili nejakou veľkou vlnou a keď už voda klesala…
MCH: Na TA3 to bolo „že Chynorany sú v ohrození“.
…to bola také…kde k tomu došli. Nakoniec ešte o pol noci ešte došla Česká televízia a pýtali sa ma, že kde som evakuoval obyvatelé. „No viete čo, tu som nemusel nikoho evakuovať, túto voda ledva vybehla z koryta.“ Prakticky však tam bola možno meter z koryta ven. Choďte reku do Partizánskeho tam to vrecujú, tam máte niečo zaujímavé. Veď myslím si, že nie je nikdy dobré, keď je nejaká taká bublina. Mal som ja spústu telefonátov od tých Chynorancov z Bratislavy. Ten môj telefón bol prakticky za tri hodiny, či za koľko sa úplne vybil, čo išiel stále prakticky.
Mnohé slovenské mestá prijali tzv. Suchý zákon, zákon o zneužívaní alkoholu na verejných priestranstvách. Je možnosť, že by aj Chynorany prijali takýto zákon. Aké sú možnosti v boji proti alkoholizmu na verejnosti, ochrany detí pred touto nekalou činnosťou?
Takisto toto patrí do kompetencie obce, pokiaľ vznikne takýto problém a je nejakým spôsobom neúnosný, tak samozrejme by sa mal riešiť, len keď si tak pomyslím, že niekto ide čo ja viem z role, z okopávky a kúpi si jedno fľaškové pivo a vypije ho popri obchode, nevidím v tom nejakého požívania alkoholu, pokiaľ teda tam nevysedáva a nerobí problémy. Tam pri vás, možno pri Babišovi, vzniká taký problém, ale väčšinou sú ľudia tam stiahnutí tam na súkromnom pozemku, ktorý je určitým spôsobom určený na to. Málokedy tam vidím niekoho na verejnom. Je možné upozorniť majiteľa a dá si pozor na to aby to nebolo. Ale tento problém, si myslím, že v Chynoranoch nie je nejaký taký, taký okatý, že by možno poburoval alebo zle pôsobil pre výchovu detí. To je pár jedincov, ktorí si možno pri tom obchode dajú to pivo. To asi patrí aj ku koloritu obce trošku. Možno aj si tam nejaký krikľúň, ktorý po tej obci prejde a ľudia sa na ňom aj pobavia. Však nemusíme menovať, vieme ako koho sa jedná, chodí zákon po dedine. Ale čo ja viem, ja to tiež tak beriem – určití ľudia, určité typy ľudí, to je možno môj názor, ale patria k tomu koloritu tej obce, že niečo také je v tej obci. Mali sme tiež človeka, ktorí tu chodieval po obci – Jožko náš – už teraz len doma je a tiež to bolo také, taká…chýba mi v tej obci, že sa nemotá po tej obci. Neviem, možno, že nemám dobrý názor, ale niečo také, myslím, že každá obec niečo také má. By som sa nad tým nejako veľmi nepoburoval, pokiaľ teda nepoužíva nejaké kvetnaté a mimoriadne tvrdé slová, čo jeden náš občan používa. Viackrát som to riešil fyzicky, no ale jednoducho ten sklon k tomu alkoholu je taký. A možno ,že veľa ani nie, možno stačí trochu. Možno, že by tam skôr ani nie protialkoholické liečenie, v niektorých prípadoch by možno pomohlo porozprávanie sa s psychológom alebo tak. Lebo môže to byť človek, ktorý je taký ako sa povie nesmelý alebo neuznaný spoločnosťou, a keď si vypije silou mocou to tú užbanlivosť nejakým spôsobom dáva navrch, aspoň takto si myslím, že to v tomto prípade. Tak človek mu, ja sa zastavím v podstate a on potom tak odíde ako zo sklopenými ušami. Myslím, že aj obyvatelia viacerí by mohli k tomu pomôcť, keby ho každý pri tom dome napomenul, že by to pomohlo.
Nejde v tomto prípade aj o porušovania zákona?
Ide samozrejme. Pokiaľ je to po desiatej hodine tak je to porušovanie zákona jednoznačne, lebo keď sa ruší nočný kľud, aj to teraz už málokedy býva, prv sa stihne opiť. Aj tak isto na verejnosti. No je zákon, ktorý v podstate, bráni v akúsi aj takú čistotu toho verejného prostredia. Nemyslím tu čistotu prostredia ako takú fyzickú ale tú čistotu takú, ako by som to nazval, kultúrnu. duševnú alebo mentálnu čistotu. Tá je tu nejakým spôsobom narušená, ale často keď si zoberiem pozíciu v TV pozerám na tu našu kultúru, tak si myslím že toto je proti tomu ozaj len taký, akože taký malý bonbóničok. Čo sa tú na Slovensku verejne prezentuje a včera som bol v Šaštíne a počujúc tú kázeň pána kardinála Tomku tak som ostal tak… tú sa 50 percent manželstiev rozvádza – 1,25 detí máme na jedno manželstvo, väčšina detí sa rodí už pomaly v mimomanželských vzťahoch a tá rodina úplne upadá. Samozrejme nie všade sa to dá hodnotiť rovnako, ale myslím, že to Slovensko uteká kdesi, kam by nemalo utekať. A to myslím, že nie je dôsledok toho, že túto niekto niekde chodí opitý, ale myslím, že to je dôsledok aj tej televízie, celkovej tej situácie, ktorá je. Takže, aj keď sa ten zákon poruší, nemyslím si teda, že hneď treba riešiť to. Skôr nejakou takou cestou toho človeka dostať nejakým iným spôsobom z toho. Ešte žiaden alkoholik sa nedostal z alkoholizmu tým, že sa proti nemu nejako tvrdo vystúpilo, skôr nejakými inými spôsobmi.
Svojho času sa na internete objavila stránka, ktorá znevažovala viacerých predstaviteľov spoločenského života v obci Chynorany, obsahovala nactiutŕhačské výroky. Myslím, že vtedy bolo podané aj nejaké trestné oznámenie. V akom štádiu je táto kauza? Vyšetrilo sa niečo? Našiel sa páchateľ?
Ľudovít Košík: No takto – samotný ten prevádzkovateľ tej stránky sa nejako zľakol po vyjadrení v niektorých novinách. Myslím, že v SME alebo niekde bolo také vyjadrenie. Mne sem nabehla dokonca televízia JOJ-ka…
MCH: Markíza.
Markíza? Už ani neviem. Tak asi Markíza sem nabehla s tým, že čo budem robiť, ale v podstate to bolo čerstvé, že som to len tak možnože desať minút predtým videl. Osobne ma to nejakým spôsobom až tak veľmi nerozčúlilo, lebo tieto veci má nejak nerozčuľujú. Ja som sa vyjadril, že pouvažujem o tom, či nepodám nejaké trestné oznámenie ohľadne tohto. Nakoniec sa vyjadril nejaký právnik, že tam je nejakých šesť rokov až za to, tak v podstate tú stránku stiahli a zmenili ju tak, že nedá sa už pomalinky… no kto to predtým videl zidentifikuje, ale ďalší nie. Neni dávno som si ju pozrel, to čo tam teraz je. A ja som zastavil voči tomuto konanie. Myslím si, že jednak by sa aj nič nevyšetrilo, či už je to robené akým spôsobom, neviem cez aký kanál to ide a najlepší, najlepší systém ako zastaviť šírenie klamstvá a hlúpostí je nevyjadrovať sa k nim. Oni zatíchnu a upadnú. Pokiaľ sa to stále živí niečím, tak príde ešte k nejakému nadsadzovaniu, ďalšiemu nadsadzovaniu, niečo sa ešte na to nalepí. Môj názor je, pokiaľ sa jedná o totálnu hlúposť a hlúpeho človeka, ktorý istotne to tam napísal, pretože normálny človek nemôže takéto niečo napísať, to čo bolo tam a ešte uverejní tam veci a fotky, ktoré vôbec nemali s Chynoranmi nič spoločné. Tak som si pomyslel nejaký chudák, stiahol som to všetko a nechal som to v podstate utíchnuť. Odvtedy sa mi tam neobjavilo nič.
V tomto roku nadobudlo účinnosť novela Zákona o obecnom zriadení. Ako na ňu reaguje obec? Nastali nejaké komplikácie alebo novela mala hladký priebeh?
Nenastali žiadne komplikácie. Postupujeme presne podľa zákona. Obecné zastupiteľstvo schvaľovalo aj úväzok starostu, počet poslancov. Ďalšia tá zmena, ktorá je, že starosta už nie je ako v zmluvách by sa nemal vyskytovať ako nejaký právny zástupca obce, ale starosta je vlastne obec Chynorany. Obec je ten štatutár je ako obec, takže už to je takým spôsobom riešené v tom zákone.
Sú to podľa vás dobré zmeny, pozitívne zmeny pre obecnú samosprávu?
Nevidím v tom nejaký veľký význam. Ani nejakú veľkú zmenu. Stejne je zodpovednosť aspoň, keď už iná nie, istotne morálna na tom starostovi pokiaľ niečo podpisuje alebo niečo vybavuje a osobne nevidím v tom v mojom vnútri zmenu. Cítim sa rovnako zodpovedný ako som sa cítil zodpovedný predtým, za každú zmluvu, za každé dielo v obci.
Oblasť obecnej samosprávy má pod hlavičkou ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska). Ako vnímate jeho činnosť? Spolupracuje obec s týmto združením?
Sme členmi ZMOS-u. Takisto máme založené združenie Stredné Ponitrie ako obce z celého okresu Partizánske. V niektorým veciach postupujeme spoločne a vyjadrujeme sa k zákonom a k ďalším. Žiaľ skoro žiadna vláda neakceptuje ani na 20 percent požiadavky toho ZMOS-u. Skôr sa každá vláda vyjadruje k tomu „veď ste to chceli tie právomoci, ktoré máte, tak si ich držte“. Trošku zabúdajú na to, že všetky tie právomoci štát stáli neskutočne veľa peňazí a obce ich istotne vykonávajú za omnoho ľahší peniaz. Takže sú omnoho bližšie k obyvateľom aj si dovolím povedať, že v Chynoranoch zodpovednejšie. To stopercentne. Myslím, že taká stavovská organizácie obcí je potrebná aby v tom štáte bola niekto zastával tie záujmy obce, obcí. Pretože tá vláda musí mať nejakého väčšieho partnera. Neviem si predstaviť ako by sa tie obce spojili do hromady a riešili to pokiaľ by nemali takúto organizáciu. Myslím, že je potrebná.
Spolupracuje obec aj na medzinárodnej úrovni s nejakými združeniami alebo s inými obcami?
Nie. Momentálne nemáme takéto partnerstvo. Hoci rád by som niečo nejakým spôsobom nadviazal. Boli také nejaké snahy s niektorými poľskými mestami niečo nadviazať, ale skôr možno by som sa rád tak spoľahol, že niekto s tých Chynorancov sa dostane na taký nejaký smer. Možno niekde v Taliansku, možno v Nemecku alebo Anglicku, že by sme dokázali nadviazať takúto bližšiu spoluprácu. Máme trochu takú nevýhodu, že nie sme nejaká pohraničná obec, ktorá tie medzinárodné styky môže mať potom hradené aj prakticky s tých európskych projektov alebo vlastne aj s vyšehradských a ďalších, ktoré existujú. Bolo by to možno také zaujímavé, mať s niekým. Väčšinou mestá mávajú. Toto by som rád uskutočnil.
Ste starostom už vlastne 12 rokov, ak sa nemýlim. Už vlastne tretie volebné obdobie. Ako vnímate také poslanie, povolanie starostu. Je to dobrá práca pre človeka? Ako vás ľudia vnímajú a ako vy vnímate reakcie ľudí? Je to nevďačná robota?
Nemyslím si, že je to nevďačná robota. Myslím, že je to vďačná robota. Robiť vo svojej obci niečo, čo človek môže tak trochu robiť podľa toho svojho názoru. Na to svoje gusto, aj keď samozrejme to sa úplne nedá, predsa len určité tie nápady, ktoré tomu starostovi prejdú, trošku tú tvár obce menia tak ako v podstate by si on tak predstavoval ako by tá obec mala byť kultúrna taká, pre obyvateľov. Čo by mohlo byť a to sú také veci, ktoré prakticky mňa od chlapca nejakým spôsobom zaujímali. Buď som to bol pri divadle alebo pri niečom v tej obci. A keď som sa dostal do tejto funkcie, tak som dostal také väčšie možnosti riešiť. Najhoršie na tom je a na Slovensku to veľmi zlé, že prakticky vždy sa robí to, čo horí. Bolo množstvo veci zanedbaných. Teraz sa to všetko začalo dobiehať. Potom prešlo množstvo kompetencií na obce. Museli sme sa učiť riešiť to všetko, ale nemyslím si. Ja beriem každého obyvateľa ako obyvateľa, ktorý keď potrebuje pomóc tak sa mu snažíme tú pomóc samozrejme… tiež pokiaľ sa dá. Možno, že mnohí by vedeli nájsť príklad takejto pomoci. Istotne, že by vedeli nájsť. Samozrejme, že vždycky sa to zase nedá. Niekedy sa to musí zastaviť, pretože aj žiadosti obyvateľov majú svoju mieru a niekedy sú aj nezodpovedné, niekedy sú tie požiadavky nad rámec toho čo by obec mohla, nad možnosti obce, takže nikdy nebudú všetci spokojný, to mi je jasné, ale ja musím byť spokojný so všetkým. No spokojný – musím žiť s tým ako to je a snažím sa riešiť tú situáciu, ale, že by som ja voči ktorému obyvateľovi mal niečo také, že zoberiem túto pištoľ a idem ťa zastreliť, tak to nemám, ani, že by som fyzicky chcel nejaké veci riešiť. Je to dosť ťažká funkcia, lebo samozrejme za všetkým je starosta. Hlavne keď sa zle udeje. O dobrom sa nehovorí. Keď sa udeje niečo zlé, za všetkým je starosta. Keď sa podarí niečo dobré, tak za tým nevidím nikoho. Tak na to si človek musí zvyknúť, že to jednoducho tak je, ale možnože aj v rodinách to tak býva. To dieťa vidí na tej mame len to čo mu dá alebo čo mu nedá, čo mu dá radšej nevidí. Možno, že to tak musí byť v živote.
Za to dlhé obdobie ste sa určite stretli aj s pozitívami, negatívami. Aká bola najnepríjemnejšia udalosť alebo skúsenosť ako starostu obce? A aká bola naopak najpríjemnejšia skúsenosť?
Tie najnepríjemnejšie skúsenosti sú, keď dôjde k nejakej mimoriadnej udalosti v obci. Buď teda, keď niekomu zoberú deti do ústavu, napríklad. Zanedbá tú výchovu tých detí. V škole sú problémy. Pokiaľ príde ešte rodič a napadne učiteľa. To sú ozaj také nepríjemnosti, ktoré sú, môžem povedať. Nepríjemné sú aj situácie, keď ti niekto tuná vbehne do kancelárie a vynadá a neviem ani prečo. Veľmi nepríjemné sú situácie, keď tu mám jednanie – ja mám otvorené pre každého prakticky, ale musí si počkať niekedy. My teraz, keď debatujeme, musí si počkať. Tak mnoho ľudí pri vážnych jednaniach, ktoré tú mám, čo ja viem ohľadne školy a možno aj ďalších dôležitých vecí, jednoducho vtrhne sem a vyjadruje sa tak akoby sa vyjadrovať nemal. V podstate človek už vôbec nie a kresťan katolík to už… a väčšinou sú to kresťania katolíci, čo ma teda hlavne mrzí a neoverené veci mnohokrát. Potom síce príde o dva tri dni a ospravedlní sa. To sú potom už tie milšie záležitosti. Pre mňa najnepríjemnejšie je, keď nájdu, keď sme našli niekoho zamrznutého, čo sa nám stalo, že teda bol mŕtvy ten človek. To bola pre mňa taká situácia, ozaj taká nepríjemná situácia. Nepríjemné sú situácie pre mňa, ale to ani nie s obyvateľmi, ale keď pracujem tvrdo na nejakom projekte a ten projekt mi neprejde. To je veľké sklamanie pre mňa, že ten projekt neprejde. Väčšinou sa jedná o nejaké politické záležitosti, lebo samozrejme starostovia sú za určité strany, vlády sú vždy zložené s určitých strán, a pokiaľ je to nejako politicky riešené a dobrý projekt neprejde, to ma vie vždycky tak vykoľajiť, ale no…mrzieť, mrzí ma to, že to takto dopadlo. Keby som bol ešte nejakú ďalšiu páku našiel, človek si to nejakým spôsobom podoprie aby to prešlo. Ešte je to málo, ešte to treba odísť z vašej strany. To sa nedá nejako naučiť. Skúsenosťami áno, samozrejme. Už keď človek je starostom, tak tieto veci sa skôr dajú riešiť, že už vie čo ťa môže čakať, čo ťa môže kde sklamať, a keď silou mocou to chceš dostať, tak ideš po tom, viď tú školu – aj keď okyptený projekt, ale predsa len sme tú školu dali trošku do poriadku a vyzerá. To je pre mňa najnepríjemnejšie, chcem, pracujem na tom a neprejde to, a potom sú tú také nepríjemné veci, keď skutočne dobrej veci, čo ja viem uverejníme niečo v novinách pre niekoho možno nejaké číslo, ktoré nájdeme v nejakých iných novinách, kde žiadame o pomóc a my to dáme do Chynorianských novín, a potom ideme k súdu, pretože on si to nepraje aby to bolo aj v Chynorianských novinách. Tak v celoslovenskom denníku to môže byť, v Chynorianských novinách nie. Tak som sklamaný z toho obyvateľa, že my v snahe pomôcť, keďže to už zverejnené bolo verejne, zverejníme niečo, preberieme z iných novín, tak to sú tiež veci, ktoré má tak trochu trápia. Myslím, že obyvatelia, spokojný som s tým, že obyvatelia majú určitú dôveru. Že aspoň cítim to tak sám, že cítim takú dôveru, že prídu, mnohokrát sa mi zveria s vecami, s ktorými by sa možno nezverili a riešime tie vecí, v podstate a dôveruje tomu na bubon a, že to nepôjde do dediny. Ja nezvyknem o niečom hovoriť a rozprávať a myslím, že sa to ani nepatrí o tom rozprávať, skôr treba veci riešiť. Príjemne? Príjemné sú také v podstate udalosti – stretávky, keď bývajú, tí ľudia sa tak pochvaľujú mnohokrát vyjadrenie o tom dianí v obci, hlavne, takí, ktorý po nejakom čase zabŕdnu do tej obce a tí vidia tú zmenu. Človek, ktorý je v tej obci, tak nevidí tú zmenu. Veľmi, veľmi som bol rád, keď sa nám v podstate podarilo takmer dokončiť kanalizáciu, že takmer všetko z grantov. To bol taký malý úspech. No a tú jednu uličku, tých pár domov čo nám zostalo ináč to bolo fajn. Takú radosť. Tie radosti sú také – to nedá povedať, že najväčšia radosť. To sú také drobné veci. Radosť je aj z toho, že človek vyjde pred obecný úrad a idú deti zo školy a pozdravia „dobrý deň, pán starosta“. Tak to dobre padne človeku, že ma neopľuje, ale pozdraví ma. (smiech)
Ste vlastne zvolený za Kresťanskodemokratické hnutie. Ako vnímate súčasnú politiku hnutia a ako vnímate nového predsedu hnutia? Prípadne ako vnímate odchod štyroch poslancov, ktorý vytvorili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska? Keď bol určitý spor v rámci hnutia, na ktorej strane ste boli v tom spore? A ako teda vnímate súčasnú politiku hnutia?
Som skôr zástancom takej kresťansko-národnej politiky, viacej. Myslím si, že KDH predsa len by na takú národnejšiu nôtu malo byť naladené, keď to tak môžem nazvať. Takže tým pádom by som sa priklonil možno, k tým, ktorí odišli, lebo oni predsa len myslím, že to bola taká národnejšia, také tvrdšie to krídlo, národnejšie.
K Vladimírovi Palkovi?
Áno. Zostal som. Poviem tak, neveril som tomu, že oni odídu. Neveril som, že zrovná budú oni, ktorí znovu rozdelia to Kresťanskodemokratické hnutie. Čo nie je nikdy dobré. Veď v tom Kresťanskodemokratickom hnutí môže byť také krídlo národnejšie, veď by to tam kľudne mohlo existovať. Aj vtedy Klepáč, keď vtedy odišiel – prečo? Načo odchádzaš? Teda kresťania držme si niečo. Ja som národnejší, ja som taký, budeme tu mať dve nejaké krídla, ale to môže byť vnútrostranícky problém, ale nie problém strany navonok ako takej. Alebo ani nie problém. Ja nevidím v tom žiaden problém. My môžeme byť veľmi dobrí kamaráti. Ty, keď budeš národne orientovaný, ja budem nejakým iným spôsobom, ale pritom máme nejakú spoločnú reč. V tých dôležitých oblastiach života, tak prečo nie. Tak má to trošku tak zamrzelo, že sa rozišlo, ale potom som bol veľmi rád, že teda tomu, že pán Fígeľ zobral funkciu predsedu KDH, keďže jednak je to človek, na ktorého pravdepodobne nič zlého nemôžu nájsť. Je to človek, ktorý si žije zo svojich peňazí, za svoje poctivo zarobené peniaze, vo svojom poctivo nadobudnutom majetku. Myslím si, že ani nikdy nebude tým, ktorý by rozťahoval ruky aby sa mu nejakým spôsobom prisypal majetok, ktorý mu nepatrí, takže to som výsostne spokojný. Aj podľa tých vyjadrení, aj podľa toho ako sa teraz rozhodlo vo vláde a nebojí sa poukazovať na veci, ktoré sa diali. S tým som ako veľmi spokojný, to môžem povedať otvorene. Ale môžem povedať tiež, že by som nešiel do nejakej inej strany, aj keď teraz budem kandidovať za koalíciu KDH-SDKÚ, v spoločnej koalícií ako starosta, teda dostal som takú ponuku zo strany SDKÚ a zo strany KDH to bolo akceptované, takže budem kandidovať za SDKÚ-DS a KDH, ale v tomto nevidím nejaký problém. Predsa si len myslím, že tie kresťanské strany v budúcnosti sa spoja a že bude nejaká kresťanská pravicová strana silná a bude nejaká ľavicová strana silná a vo vláde sa budú striedať. Takže postupne sa to jednoducho musí spojiť.
Ako ste vnímali vládu Róberta Fica s určitým vzťahom ku samospráve a ako naopak novú vládu Ivety Radičovej vo vzťahu k samospráve?
Čo sa týka novej vlády začnem odtadiaľ, ešte sa to nejako nevyfarbilo. Zatiaľ sa dejú veci pripravujú zákony. Neviem nakoľko sa dotknú samosprávy, nakoľko sa dotknú dajme tomu odvádzania daní za predaný majetok, čo by nás dosť zaťažilo pretože my sme aj pozemky prepočítavali tak pre obyvateľov aby boli čo najlacnejšie a nepočítali sme s nejakou daňou. To by potom v podstate bolo na úkor obce. Nebudeme dvíhať ceny istotne. Ako sa v tomto zachovajú neviem. Neviem ako sa budú chovať k obciam. Verím tomu, že sa nebudú chovať ako sa zachoval pán Fico, že v podstate obce, ktoré nemali starostu z tej vládnej strany nemali také možnosti ako mali ostatné obce. Čiže neprihliadalo sa na konkrétne potreby obyvateľov obce a okolia. Keď si zoberiem konkrétne Chynorany, teda obce a tých spádových dedín, ktoré sem chodia do školy. Neprihliadalo sa na tieto potreby, neprihliadalo sa na aktivity tých obcí, čo tie obce robia. Možno športový štadión a ďalšie veci. Prihliadalo sa na to aká je politická príslušnosť starostu a či tam Smer vyhral voľby. Ďalšia vec takisto – Slovenská národná strana najprv všetky projekty prakticky, ktoré boli v tých prvých kolách, všetky prešli ich starostom a sympatizantom, až potom kdesi v druhom kole nejakých zopár projektov možno dostali iní. Myslím si, že žiadna vláda, ktorá sa takto chová stranícky voči obciam je nespravodlivá. Vláda by mala skutočne pozerať na potreby obce a na potreby toho regiónu, ktorý je a podľa toho v podstate aj riešiť. Predsa nie je možné by škola, ktorá má 150 detí dostala takú dávku z Európskej únie, ktorá je 72 miliónov korún, na čo nemajú nárok a škola, ktorá to potrebuje a obec, ktorá to potrebuje jednoducho je vyškrtnutá. Keby tá obec nereagovala, že nechce, ale keď tie obce chcú, konkrétne aj my a podávame projekty a sú škrtnuté, a to má teda mrzí, že takáto vláda je. Verím, že tato vláda sa nebude takto chovať. Mám skúsenosti s predošlých vlád, našich, keď sme my boli ako KDH pri moci spolu teda s SDKÚ a ďalšími. Necítil som, že by nejakým spôsobom, až tak sa boli táto vláda chovala stranícky voči obciam. Každá obec, čí tá mala starostu takého alebo takého podľa potreby a podľa dobre podaného projektu dostali peniaze. Trošku moc sa to stranícky rozhodovalo všetko. Dobre by bolo keby sa niekde zverejnilo kde všade sú dajme tomu ihriská postavené a nech sa teda zverení, že kto tam vyhral voľby. To by bolo veľmi zaujímavé, že koľko percent vlastne tam je. To by ma zaujímalo. To čo má hnevá na tom najviac je, že žiadna vláda by sa nemala chovať voči obciam politicky alebo podľa potreby tých obcí.
Obec Chynorany zavádzala aj kamerový systém. V akom je stave v súčasnosti? A prípade, či už aj pomohol k niečomu, k vyriešeniu nejakej veci?
Kamerový systém – momentálne máme 5 kamier fungujúcich, ktoré sú. Robia záznam na dva mesiace. Čiže pokiaľ by sa do dvoch mesiacov našlo, zistilo, by sme vedeli. Pri veľkej búrke, ktorá bola, bol vyradený tento systém z činnosti. Uderil nám blesk tu niekde blízko, aj nám jedna kamera úplne zhorela, odišla a takisto nám odišiel počítač, ktorý to riadi. A to už je všetko na poriadku, všetko to ide. Zaujímavé je, že za ten čas, keď to prepuklo, že to tie kamery nejdú, už sa tu stali nejaké veci – padol Nemcovi nejaký črepník, ukradli tu nejaké auto – bolo vybraté. Vedeli, že ten kamerový systém, myslím, že dva týždne trvalo, kým sa to dalo do poriadku. Keď funguje a ide nič sa tu neudialo, čiže beriem to ako takú preventívu, skôr. Dokonca aj tie deti, ktoré pri kultúrnom dome sa stretávajú, pri tom vchode, nemám nič proti tomu samozrejme, pokiaľ tam niekto príde, ja som bol tiež mladý, my sme mali tiež svoje miesta kde sme sa stretávali, ale samozrejme treba to vždycky zanechať na poriadku. Odvtedy čo tú tam kamery málokedy sa tam vyskytne nejaký odpad. Lebo identifikovaní je v podstate každý kto to tam donesie, ktorí to tam zahodí, ale nemuseli sme to v podstate nejako riešiť.
MCH: Je taký kvalitný ten záznam? Je to dostatočne vidieť toho človeka, páchateľa?
Záznam je dobrý. Trochu to ešte vylepšíme túto stranu námestia, ale vieme identifikovať napr. číslo auta pri tom mliečnom automate. Jeden je tak namierený na ten mliečny automat, tak viacej, jedna kamera. Boli tam s tým neustále nejaké problémy, tak sme trošku vyšli v ústrety aj družstvu. Odvtedy čo tam je tá kamera dokonca ani bicykel tam žiaden nezmizol, lebo by sme vedeli kto ho ukradol. Tak je to dobré. Je to dobré, myslím.
MCH: Je tam nejaká možnosť, že by sa to dalo prenášať aj po internete? Aby si to občan mohol prezrieť?
No neviem, čí to až takto dáme ale do budúcna bude napojený na políciu tento systém. To sa pripravuje a kto bude mať heslo ten sa bude môcť dostať v podstate. Bojím sa zase zneužitia, že by sa to celkom hentak. Tieto veci sa dajú zneužívať.
V minulosti v obci dosť populárny festival Beniakove Chynorany. Bohužiaľ, minulý rok ani tento rok sa už neuskutočnil. Je možnosť, že by sa znovu tento festival obnovil?
Minulý rok bol. Minulý rok bol v plnej kráse. Tento rok prvýkrát nebol. Prvýkrát nebol. Neuskutočnil sa ten 17. ročník. Hlavne z finančných dôvodov. Vlaňajší ročník nám narobil trochu problémy, doteraz nie sú niektoré veci splatené. Boli použité súkromné finančné prostriedky aby sme to udržali, toho prípravného výboru, ktorý to pripravoval, žiaľ teda nenašli sme dostatok finančných prostriedkov. Takže tento rok nemali sme taký nejaký základ aby sme vôbec mohli tento festival uskutočniť, ale som si istý, že to bola len jedna taká malá pauza, a že budeme pokračovať ďalej, pretože tento festival robí obcí jednak dobré meno a nielen to, ale je potrebný na Slovensku. Je to druhý najväčší festival po Hviezdoslavovom Kubíne. Má svoje meno na celom Slovensku, čo som spomínal a jednoducho je to potrebné aby si mládež mala sa kde konfrontovať výsledky, mala sa kde poučiť, pretože sú pritom aj recitačné dielne aj ďalšie veci. Verím teda, že ďalší ročník, chcem teda nejakým spôsobom uskutočniť. Bol by som rád keby bol v normálnom termíne, lebo ten normálny termín je teda výročie narodenia básnika Valentína Beniaka. Bolo to 19. februára kedy sa on narodil, tak vždycky sa snažíme ten víkend to riešiť a verím teda, že vrátime sa k tomu Beniakovi. Pritom Beniakovi by som rád, keď mám možnosť sa takto vyjadriť a budete to spracovávať, vyjadril možno aj k tomu, že nejako tie Chynorany, samotné Chynorany toho Beniaka nejako veľmi neprijali. Hoci je to svetovo uznávaný básnik, európska by som povedal…istotne patrí medzi prvých desiatich básnikov na svete. To je jednoznačne. Na Slovensku minimálne trojka. Keď si zoberieme.
To je všeobecný názor medzi slovenskými literárnymi kritikmi?
Všeobecný názor medzi slovenskými literárnymi kritikmi. Všeobecný názor je taký teda. Dokonca niektorý ho stavajú za slovenskú jednotku, ale buďme teda taký trochu triezvejší. Hovorí sa teda Hviezdoslav, Beniak, Sládkovič. Predsa len skutočne tento básnik bol známy. Jeho poézia je ťažká a pravdivá, a preto aj básnik za tej totality jednoducho nemohol vychádzať. Nevychádzali jeho diela. Bola to ťažká poézia. Ťažko počúvať tú pravdu mnohokrát. Potom sa to trošku otvorilo snažili sme sa niečo. Len tie Chynorany to sami neprijali lebo on bol notárom v Chynoranoch a tým pádom pre niektorých tých gazdov bol panslávom. Bol niečím iným. Bol niečím kto rozhodoval o ich sporoch a chynorianskí gazdovci boli dosť takí tvrdí a ešte sa to prenieslo do ďalšieho pokolenia. Ešte dneska mnohokrát počujem „A čo Beniak, čo tam chcete nejakého Beniaka“. A zrazu máme Beniakovu ulicu. A mnohé dediny by boli pyšné keby mali takéhoto básnika uznávaného. Keď stačí napríklad vyjadrenie Svätoslava Veigla, keď si zoberieme na Beniaka alebo Milana Rúfusa: „Valentín Beniak? To je arciknieža poézie. My ostatní sme len jeho miništranti“ To je doslovné vyjadrenie takého veľkého básnika, takže trošku som bol taký sklamaný Chynoranmi ako v podstate reagovali na toho Beniaka. Skôr sa prejavoval nejaký taký beniakovský syndróm z minulosti alebo niečo také voči nemu. A nevideli sa tie kvality. Istotne bol to tvrdý človek, zásadový možno jedovitý, ale neviem aký bol v skutočnosti Hviezdoslav, aký bol v skutočnosti v civile Sládkovič, aký bol Jeffers alebo neviem kto, keď si začrieme do iných básnikov. Nakoniec čo ja viem aký boli ďalší svetový básnici, ale to myslím, že niečo iné je, niečo iné je tá tvorba a my neoslavujeme básnika a jeho život, my oslavujeme jeho tvorbu. Žijeme z jeho tvorby. Samozrejme patrí mu úcta všetka a som bol rád, že miestny výbor Matice Slovenskej začal s tým Beniakom a že aj to múzeum ustanovil, veď žiadna obec tú na okolí nič také, zariadenie takéhoto charakteru nemá. Keď sa k tomu ešte pripojilo národopisné múzeum – to je jediné v celom okrese, nikto nemá zase. Tú som taký spokojný možnože sa nám niečo podarilo zachovať z toho chynorianského, že Chynorany vždycky boli nejaký taký krôčik pred tými ostatnými zato potom oni všeličo rozprávali a vždycky tí Chynoranci boli taký krôčik. Chynorany majú kanalizáciu, okolité obce nemajú. Chynorany majú múzeum, okolité obce nemajú. Chynorany možno majú spustu organizácii dobrovoľných, ktoré tú fungujú aj mládežníckych, inde nemajú možno ani jednu. Taký krôčik sme vždy dopredu. Už máme opravenú školu, pozerám na okolí v Partizánskom sa robí jedna. Zase čosi máme spravené. Vždycky sme boli tí, aj v kultúre, že sme boli známi týmto a to treba dodržať aj cez toho Beniaka.
Nedávno sa podarilo na určitý čas akoby znovu obnoviť divadelný súbor Matičiar. Súbor odohral jedno, myslím že veľmi úspešné predstavenie. Je možnosť, že by sa ochotnícke divadlo v Chynoranoch uchytilo znovu, aj v kontexte toho, že dvaja mladí talentovaní herci začali študovať na slovenských umeleckých školách?
Neviem, možno dvadsať rokov som bol vedúci divadelného súboru Matičiar v Chynoranoch. Prv než som sa stal starostom, potom sa mi to trošku tak priťažilo, že už toho času nebolo a pri prechode som si myslel, že po takých dvoch troch rokoch sa človek zabehne a rozbehne možno aj znovu to divadlo. Žiaľ teda potom prišiel postupný prechod kompetencií na obce a stále toho času bolo menej a menej, až som sa medzi tými rokmi rozhodol jednoducho musím s niečím začať. Tak prakticky snažil som sa to rozbehnúť celé. Chvála bohu sa to rozbehlo, chytili sa mladí ľudia a Marcelka, to bolo výborné, že prebrala tú réžiu po mne a spravila to takýmto vynikajúcim spôsobom. Nechcem sa toho vzdať, chcem aby to v Chynoranoch jednoducho pokračovalo a ak mám byť tým posledným mohykánom, ktorí to divadlo rozbehne a bude držať, tak ním budem do konca života. Jednoducho, už keď vidím tie talenty v škole. Vidíme to pri tom programe ku Dňu Matiek, ktorý škola pripravuje. Tam vystupuje dvesto aj viacej žiakov, myslím posledne tam 217 žiakov vystúpilo. Že tých talentov máme toľko, že by bolo dobre ich zachytiť. Istotne, že doba neni taká aká bývala, keď som ja bol chlapec nemali sme počítače, večer nebolo veľmi kde ísť, v televízií no väčšinou sa pozerali správy a možno nejaký film a televízia inak už nefungovala. Nebola, čiže neboli také možnosti. Tak sme sa stretávali a hrali sme divadlo. Hralo sa za Maticu, hralo sa za hasičov, aj tri partie boli a hrali sa divadlá, čiže spoločensky sme sa stretávali. Dneska akoby tá mládež možno necítila tú potrebu spoločensky sa stretávať. Ona možno aj cíti tú potrebu. Stretávajú sa, niekde v krčme, možno v nejakej herni, možno pred tým kultúrnym domom. Skôr by som si myslel, že keby niečo zmysluplné spravili. Sám som bol prekvapený, keď do toho divadla toho Jánošíka podľa Vivaldiho sme chceli tých mladých získať z tých čo tam pri tom Kulturáku stáli a nemali čo robiť a tvrdia, že tú nič nebolo, nič tú neni v Chynoranoch a nevedeli sme ich teda stiahnuť do toho divadla. Koľko krát som teda vyšiel, oslovil som ich, volal som ich. Nebolo možné. To som trochu taký. Možno, že je to dobou. Ak mám byť tým posledným mohykánom, tak budem na tom trvať. Budem sa snažiť aby to divadlo bolo. Ak pôjdem možno po voľbách do dôchodku, tak prvé čo bude, bude s divadlom, ale keď aj vyhrám voľba aj tak budem rád keď sa rozbehneme. Spravím všetko pre to aby to rozbehlo sa znovu. Keď aj len niečo drobné, ale aby nejaké predstavenie vždy bolo každý rok. K Chynoranom – všade kde idem o Chynoranoch sa hovorí ako o obci kultúrnej, divadelnej a odrazu to tu máme také… si neviem ani predstaviť, potom vlastne ustúpime od všetkého čo naši predkovia nejakým spôsobom vybudovali v tom duševnom ohľade alebo v tom pohľade ducha. Nemôžeme predsa len ustupovať naveky, musíme si zadržať čosi to naše tu Chynorianské. Takisto jak som pyšný Slovák musím byť, teda samozrejme pyšný vo svojich, aj pyšný aj hrdý môžem byť samozrejme v určitých intenciách, zdravo. Zdravo pyšný, zdravo hrdý Slovák. Zdravo pyšný, zdravo hrdý Chynoranec. Tak si to predstavujem. A zdravo pyšný a zdravo hrdý Chynoranec by mal hrať divadlo. (ľahký smiech)
Mnohé obce majú problémy s rómskou alebo cigánskou kriminalitou. Stavajú sa múre v mnohých obciach, potom sa toho chytajú ľudsko-právne organizácie, ktoré to kritizujú. Má obec Chynorany problém s cigánskou minoritou?
Tak istotne, istotne, že ten problém je. Hlavne problém je v nezamestnanosti. V podstate sú na tých sociálnych dávkach. Snažíme sa to riešiť tým, že prakticky možno všetkých sme zamestnávali na verejnoprospešných prácach, aktivačných. Nejakým spôsobom im možno pomôcť, lebo aj z toho možno vychádza… Je nešťastie, že cigánsky rodičia nedostatočne dbajú o výchovu svojich detí, čiže nedbajú o to aby to dieťa skončilo včas a poriadne základnú školu a vyučilo sa nejakému remeslu. Vtedy by už mal byť nejaký štartovací mostík do života, keď už bude vyučený, že by mohol niečo robiť a bude šikovný a bude sa mu chcieť. Žiaľ rodičia nejdú príkladom, jednoducho rodičia niektorí zaháľajú, nechce sa im robiť, aj takí sú, a potom tie deti sa chovajú ako chovajú. V poslednom čase sa vyskytol dosť taký veľký problém, že už to tak vidím, že deti majú deti, medzi týmito obyvateľmi.
Je veľa takých prípadov?
No tak je to dosť také mladé, keď to je šestnásť, sedemnásť ročné, tak tú sú dva alebo tri, dokonca štyri také prípady už. A dokonca sú to dievčinky, ktoré sú privezené sem, teda z Partizánskeho alebo z niekadiaľ, a teda splodia s našimi obyvateľmi deti. Je toho akože dosť, začína to byť. Lenže to sú veci, ktoré nijaký zákon nepostihuje. Pretože má nad pätnásť rokov a je to zaujímavé – už čaká dieťa a mama na ňho berie rodinné prídavky. To je také trošku na zamyslenie možno pre tých našich politikov, ktorí sú v parlamente, že by tieto veci mohli nejakým spôsobom trochu riešiť. Ja by som bol toho názoru – ja som to na začiatku hovoril, že tieto sociálne dávky by mali ísť cez obec, istotne by nám to nejakým spôsobom priťažilo, ale tak, keď si zoberiem, že koľko ľudí pri tom všetko robí, nejako na polovičný úväzok by sa to dalo riešiť. Zamestnávať ich tú aby brali cez obec tie peniaze a pokiaľ nebudeš robiť nič nedostaneš. Nič by som nedal zadarmo. Toto je najväčší problém na tom Slovensku. Celý tento problém cigánsky alebo rómsky sa stále len točí, točí ako horúca kaša a tlačí sa to pred sebou ako taký val. Treba to riešiť jednoducho razantne. Doriešiť to. Keď sa človek – ja to beriem podľa toho, keď niekto odišiel do Ameriky, do Anglicka, Nemecka aj kedysi, prakticky začal úplne od nuly. Musel začať. Dostal sa na dno, musel začať. Tak tu vidím aj takú možnosť, že musí. 600 rokov žijú Cigáni v Európe. 600 rokov sa snaží niekto ich prevychovať a oni jednoducho stále žijú na úkor ostatného obyvateľstva. Však česť výnimkám, samozrejme. Aj v Chynoranoch, česť výnimkám, nie všetci sú rovnakí. Sú zamestnaní, pracujú, hlavne tie cigánske ženy sú robotné, chcú robiť. S niektorými chlapmi je to trošku také problematické, sú taký lenivejší, ale nie všetci. Neni u nás ten, nie je taký vypuklý ten problém ako v obciach kde sú také typické rómske osady. Je to tu trošku také o inom. Možno, že až na jednu rodinu, ktorá je viac tak extrémisticky už na tom druhom brehu a otravuje obyvateľov pri chodníkoch, keď tam chodia. To ostatné by možno sa nejak…z času na čas zo psami sú problémy, ktoré im vychytávame a možno sem tam niekto niečo zoberie, ale nie je ten problém taký vypuklý. A tu si myslím, že by aj obyvatelia mohli zohrať takú úlohu, že nie stiahnuť plecia a nevidieť veci. Mnohokrát sú ľudia svedkami a nepovedia mi, aj keď v podstate ja nejdem, ja toho kto mi sem tú vec príde povedať a je to povinnosťou obyvateľa pokiaľ sa jedná o poškodenie majetku alebo poškodenie majetku blížneho svojho alebo poškodenie majetku obce. Jednoducho ten obyvateľ je takisto majiteľom tej obce ako je ten starosta ako je každý iní. To je naša obec. Ten starosta je ten, ten kto vykonáva tú právomoc, ktorá je, ale zodpovednosť za tú obec, to si mnohí ľudia neuvedomujú, ale každý obyvateľ má zodpovednosť za svoju obec. Ako vyzerá, čo robí, ako vyzerá, ako sa o ňu starám, ako sa starám o suseda dajme tomu, či vie, že ten sused je už týždeň mŕtvy a mne je to jedno. To sú veci by ako nemali byť podľa môjho názoru. Obyvateľ si musí uvedomiť aj ja som zodpovední. Je tu je mnoho obyvateľov, ktorým ja zatelefonujem, keď majú problém s cigánskym psom, atď., hneď sa riešia tieto veci. Samozrejme nejde to zmeniť… niekedy to trvá aj deň, dva a ja to riešim. Teraz sa nám vyskytol trošku iný problém, že sa nám sem nejaký obyvateľ nasťahoval rodinu z deťmi do maringotky, do priestorov, ktoré absolútne nezodpovedajú ani teda možnosti výchovy, ani života, životného prostredia pre tie deti, tak rieši to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske v spolupráci s Úradom práce, rodiny vo Veľkom Krtíši, kde oni spadajú a patria, takže rieši sa. Obyvatelia už sú nervózni – starosta nič s tým nerobíš! Sú veci, ktoré treba nejakým zákonným spôsobom poriešiť, predsa nemôžem zobrať mamu zo šiestimi deťmi za uši postaviť ich na cestu a zabaviť ich maringotku. To si nikto nedovolí. To je taký ďalší problém, ktorý tu je. Ale keď si konkrétne ten rómsky problém alebo cigánsky problém nie je tu taký vypuklý ako inde, ale obyvatelia, ktorý bývajú na okolí by rozprávali niečo iné. Možno, že ja to tak necítim, aj keď to prídeme riešiť, aj ich tu mám, tak sa možno tu inak chovajú ako sa chovajú k tomu susedovi. Viem, že dosť susedov tu bolo párkrát zo sťažnosťami. Snažili sme sa ich ako riešiť. Pravidelne volám tých ľudí sem a pokiaľ sú zamestnaní na tých verejnoprospešných prácach, tak ich tu mám každý deň a môžem akože riešiť tieto veci. Snaha je. Do budúcna sa vyskytne jeden veľký problém, a to už nebude dlho trvať jednoducho nebudú mať kde bývať. Už teraz sú nahostení v jednom dome mnohí a problém vidím v tom, že pokiaľ by obec chcela postaviť sociálny byt pre týchto ľudí, to by sme mali večných neplatičov, čiže na úkor ostatných obyvateľov by sme riešili tieto problémy. Pokiaľ si on ten dom kúpi, nadobudne, tak si ho udržuje, vie sa oň starať. Pokiaľ ho dostane, tak ho zdevastuje, a to aj tú platí. Takže to je tak. Pokiaľ sa týka nájomných bytov, ktoré by som chcel na budúci rok nejak rozbehnúť trošku, že aspoň tie mladé rodiny aby sa nejak uchytili. Také štartovacie byty, možno menšie alebo nájomné, ktoré by mohli tým rodinám po splatení úveru prejsť do majetku, do vlastníctva. Na to zase títo sociálne slabí obyvatelia nikdy nebudú mať peniaze. Tam minimálne tých sedem až osem tisíc slovenských korún tie poplatky mesačné sú za to bývanie pokiaľ sa to splatí a oni v živote mať tie peniaze nebudú, takže sociálne byty tiež. Toto budeme mať taký trošku dosť veľký problém ako to riešiť. Vytvoriť možno niekde nejakú osadu zase ako bola voľakedy nevidím ako dobré, dobrý nápad. Počítalo sa s tým, že keď takto budú po dedine sa tak prispôsobia ostatnému obyvateľstvu, že za pár rokov sa stratí rozdiel, ale nejak nestráca sa, skôr ten rozdiel je stále väčší. To je to, to je tých šesťsto rokov neprispôsobilosti v Európe. Majú aj Francúzi problém, riešia to. Celá Európa to má, s tým problémy. Ja som to zažil vo Francúzsku tiež, takú osadu jednu, keď som prechádzal cez Francúzsko. Tí Francúzi to mali také pripravené, boli také válovy na vodu, všetko pripravené, decká tam boli. V podstate všetko tam bolo pripravené na takej lúke ako a oni došli a za dva týždne ako kobylky všetko zdevastovali na okolí, rozkradli, čo sa dalo, zničili. Záchody to úplne katastrof… a nechali tam kopu bordelu a odišli zas ďalej a zase kočovali a zničili ďalšie a ďalšie. Tam to takto fungovalo a teraz už nekočujú na tých koňoch, ale kočujú na karavanoch. Tak to beží. Tak sa Francúzom ani nečudujem, že to riešia, tak, že tých cudzích obyvateľov tam nechcú. Ťažko sa mi k tomu úplne vyjadriť, že aby obyvateľ mi dal za pravdu. Môžem len o tom svojom pocite oproti teda iným problémom ako v iných obciach je. Kde som sa posledný krát stretol zo starostom, čo ja viem, bol som v Plaveckom Štvrtku, na Záhorí. Kde majú 2800 obyvateľov, majú 800 Rómov. Žijú mimo, skrátka v takej osade a robia také výpady do tej dediny. Kde ide cigán, tam ide aj pes, to je zaujímavé, že aj tam to platí. Kam išiel Cigáň, tam išiel za nimi aj pes, tak to som bol taký prekvapený. Ale tam to majú, keď som sa s ním rozprával, naše problémy sú takú úplne smiešne voči ich problémom, ktoré tam on má. Predsa len väčšia z tých sociálnych dávok žije, niečo si privyrobí a niektorí sú zamestnaní, niektorí pracujú, chodia na brigády túto do Žabokriek, aj keď nedostanú peniaze, že dostanú ten výžinok, že dostane zemiaky a ďalšiu obživu za tú svoju prácu. Viem, že aj vlani dostali na celú zimu, kto tam pracoval, že ten majiteľ im dal zásobu zemiakov, aj to je určitým spôsobom riešenie. A potom vidím riešenie v tom možno aj z ich strany je to taká hrdosť, čo sa týka nejakého toho second-handu alebo takého obnoseného prádla, dobrého, čistého, opratého, že také zbierky by tu v Chynoranoch boli, že keby nemohli oni také mať, čo oni nie, že to je pod ich úroveň. Však nejedná sa len o nich samozrejme. Máme veľmi chudobných aj ľudí, ktorí teda, keď ich tak nazveme ako bielych. Máme samozrejme dosť chudobných bielych, nie všetci sú Rómovia, ktorí sú nezamestnaní, a ktorí sú v hmotnej núdzi. A tiež akože nie, nie, taká zbytočná hrdosť. Voľačo by ušetrili, no to istotne by ušetrili. Veď v rodinách bežne, aj v dobre situovaných rodinách sa po deťoch odovzdáva švagrinej, bratovi, nejak, a znosí sa to prádlo, ktoré neni teda nejakým spôsobom poškodené alebo odraté. Bežne sa to aj v rodinách, ktoré sú dobre situované, robí a znosí. Tu by som tiež videl možno také, možno keby sa aj k tomuto chovali, s týmto by nemuseli mať žiaden náklad a už by im zostali peniažky možno na niečo iné, a potom zas nevidím dôvod na to, prečo by každý z nich musel mať mobil na uchu, to už absolútne neviem pochopiť. Však to asi ani ja toľko telefónov…ja ten mobil, telefón nepoužívam hoci mám, istotne bez toho nemôžem tú byť, ale nevidím dôvod. Ďalšie nevidím dôvod, keď nemám dostatok peňazí na potraviny, prečo by som mal piť a fajčiť, to už absolútne nepochopím. Ja by som si mohol každý deň dať pol litra, mohol by som vyfajčiť tridsať cigariet a keďže už v podstate mám len jedného chlapca, na ktorého platím aby mi to z toho platu vyšlo a nerobilo by mi to problémy, ale veď to je ich zmysel života- piť a fajčiť. To tiež sa mi to nejako nezdá. Príde a „Jááj“, že nemáme na to, nemáme na to a nemám to zaplatiť a príde a marlborky má vo vrecku, takže neviem čo by tú pomohlo, či by… viem, že existujú také poradne, v podstate, aj pre tie rómske ženy, a tak, ale oni sú trošku také nespravodlivo hrdé…
MCH: Oni pomóc nepotrebujú.
…že pomóc nepotrebujú. Taká hrdosť je tam, myslím, ale taká falošná hrdosť. V celom tom národe sa mi zdá. Takom tom rómskom, aj keď neviem, čí to rómsky národ, mne sa tak vidí, že aj tí biely, ktorí sa tak znehajú, postupne sa stávajú Rómami. Sa mi zdá. Nemáš taký dojem niekedy? Tak upadne, že očernie a žije takým životom. Čo sa týka chynorianských cigáňov, nezdá sa mi, že by to bolo rómske etnikum. Z rozprávania môjho starého otca, ktorý samozrejme ešte od svojho otca mal informáciu, bolo tak, že prišli do Chynorian nejakí Rumuni, ktorí sa usadili pri rieke. To boli vlastne tí Hunkovci, ktorí sú teraz v Chynoranoch. Takže oni majú niekde v Rumunsku pôvod, ale neviem, oni nikdy rómsky nerozprávali, ani nevedia. Nikto z nich nevie po rómsky, takže nemôžeme ich ani klasifikovať ako Rómov. Oni sa ani pri sčítaní ľudu nehlásili ako Rómovia, ale Slováci. Neviem no, keď povieš cigáni tak sa urážajú, Rómovia sú neni. Ale zase, že by boli úplne bieli tiež sa nedá povedať. Ale zase deliť na bielych a čiernych sa mi vidí, že keď sa niečo také zverejní tak to zaváňa takou diskrimináciu, možno tak trochu. Ale čo sa týka Rómov samotných si myslím nie oni sú diskriminovaní, ale oni diskriminujú nás. To je môj názor, ktorý mi nikto nezoberie a zažívam taký názor. To že tú príde predajca Rómka, predajkyňa niečoho a chce predávať, konkrétne chce predávať nejaké šatstvo. Všeobecne záväzným nariadením bolo šatstvo na verejnom priestranstve zakázané predávať. Predávať sa môže v jednom kultúrnom dome, v druhom kultúrnom dome, alebo teda v uzavretých priestoroch, kde je možnosť si vyskúšania, prezlečenia, atď. Príde sem, ona chce predávať. Neexistuje, nemôžem vás pustiť na námestie, pretože… „A inde sa predáva“ „To ma nezaujíma, tu je všeobecné záväzné nariadenie…“ „Ale, keby som nebola Rómka, tak by ste…“ „Nepovolil by som nikomu.“ „Tak ma pustíte do Kultúrneho domu.“ „Kultúrny dom je minimálne dva-tri mesiace dopredu obsadený, Katolícky, to na celý rok prakticky. To ste mali pol roka predtým nahlásiť.“ „Ááá rasista“ alebo ty rasista, mi hneď začne takto nadávať. Reku viete, kto je rasista? Vy. Vy nám ubližujete. Ja som vám neublížil. Ja som vám pravdu povedal a vy mi ubližujete, ale keď chcete aby som bol rasista, zoberiem túto palicu, ale potom už budem rasista. (smiech) Takže môj názor je ten, že nie my sa chováme voči ním ako rasisti, ale oni voči nám sa chovajú ako rasisti. To mi nikto nezoberie toto. To je nech si ľudia trošku otvoria oči a toto budú vidieť. Predsa nie je možné aby ma niekto otravoval. Ja ho neotravujem, ja chcem s ním mať pokoj. On ma bude otravovať, aj keď idem po Partizánskom a bude niekto po mne vykrikovať. To sú rasistické výlevy všetko.
Na jednom rokovaní obecného zastupiteľstva prišli páni, ktorí prezentovali projekt hnedého priemyselného parku. Myslím, že pán Kočner, podnikateľ, s spolupráci s agentúrou Sario. Spočiatku obecné zastupiteľstvo prijalo tento projekt pozitívne, čo vyjadrilo aj hlasovaním, avšak nakoniec tento projekt padol. Čo sa stalo?
Tento projekt bol, po prvé bol šitý takou horúcou ihlou. Samozrejme bol to projekt, ktorý preto aj zastupiteľstvo nezastavilo hneď pri prvom konaní, ten projekt. Nechalo to aby sa to bližšie vysvetlilo, vyriešilo celé. Lebo bolo najľahšie niečo zastaviť a niekedy sa zastaví aj dobrá vec. Takže tá vec sa nejak preverovala bližšie. Na jedno prišli trošku neskoro tí majitelia toho pozemku s tým. To je jedna vec. Ale keď sme to potom preverovali, že aká by to bola výroba a aké sú riziká obce v tomto a po mojom rozhovore s pracovníkmi ZMOS –u priamo, ktorí teda mali viacero skúseností z viacero obcí a ZMOS má veľmi odrádzal od tohto. Bola tam taká nejaká spojitosť medzi tými pánmi a tým Sariom. Nejaká spojitosť bola. A nakoniec oni sú chceli postaviť betonárku a takéto zariadenia. Potom nám to pripadalo taká špekulácia, že kúpil niečo lacno a možno draho chcel predať, lebo ten projekt je tak stavaný, že obec by dostala peniaze z EÚ s tým, že by odkúpila kompletne pozemok od toho majiteľa. Vystavila by tam haly pre nových podnikateľov, ktorých by mala nejakým spôsobom o budúcej zmluve zaistených. A títo podnikatelia by tam zamestnávali 80 ľudí. Čo je veľmi ľakavé, bolo by to úžasne, ale konečnom dôsledku potom ten názor všeobecný bol v tom, oni sa chceli nejako zbaviť toho, zarobiť na tom pozemku bez nejakej zodpovednosti. Aj keď oni chceli, že oni tam teda zaručia, že tam budú stavať a to všetko, len tá zodpovednosť by bola zostala na obci. Jednalo sa o 16 miliónov €. 16 mil. € pokiaľ by to padlo a vieme, že európske projekty sú veľmi prísne posudzované, pokiaľ sa nedodržia a tá zamestnanosť -80 ľudí udržať a myslím, že desaťročná zamestnanosť a obec ručí za to, že je, pokiaľ nie tak peniaze musí vrátiť, bolo príliš veľkým rizikom na veľkosť obce Chynorany.16 mil. € by sme možno za dvadsať rokov, by sme sa nepozviechali, pokiaľ by to neprešlo. Istotne bolo by to vynikajúce keby bola tú zamestnanosť, bolo niečo, lenže pán Kočner, keď v konkurze kúpil tento priestor, hneď na druhý deň prišiel za mnou, čí to obec nechce kúpiť. Hovorím, pán Kočner, ale my keď by sme to boli chceli kúpiť, tak ideme to toho konkurzu a kúpime to. Prečo by sme to kupovali cez ďalšiu ruku a v podstate drahšie? Takže bola to trošku taká, istotne tí podnikatelia majú svoj zámer, tí idú tým svojím spôsobom, snažia sa zarobiť. Ale v tomto prípade to vyzeralo tak, že by zarobili len na tej obci. Trošku, trošku a vôbec už to, že tam tá záruka z ich strany, že tu začnú s nejakou výrobou bola dvadsať zamestnancov. A ono to, tieto veci sa robia tak, že toto sa pripravuje rok aj dlhšie, že sú zazmluvnení tí ľudia, ktorí by tu vyrábali. Takže na sto percent overené tie firmy, zazmluvení sú, a potom tá obec ide už len s nejakým 90 percentným rizikom, ale ísť s 60, 70 percentným rizikom, to sa mi zdalo nezodpovedné. Preto som ja v podstate sa postavil proti tomu aj zastupiteľstvo.
Mnohé alebo niektoré obce majú aj obecnú políciu. Bolo by možné, že aj obec Chynorany v nejakom časovom horizonte by zriadila obecnú políciu? Aké sú finančné možnosti?
Momentálne finančné možnosti nedávajú tú možnosť zriadiť obecnú políciu, lebo ono je to pomerne nákladná záležitosť, jednak zriadiť. To by obec zvládla to zriadenie, len už potom v podstate samotná tá prevádzka tej obecnej polície nie je jednoduchá, lebo nemôže byť jeden tú policajt samozrejme, je ich viacej. A nedokážeme malé obce uplatiť túto obecnú políciu. To je jedna vec a druhá vec je tá, že nie je tu, nemyslím si, že je tu až taký problém aby sme v slovenských korunách, nejakých 3 a pol milióna ročne dali na tú obecnú políciu. Nie je to taký problém, že by sme tak nutne tu obecnú políciu potrebovali. Pokiaľ by sme mali ako v tom Plaveckom štvrtku 800 obyvateľov Rómov. Typických, klasických, ktorí chodia a robia tu problémy, tak to jednoducho obec musí riešiť, tak, že si tu obecnú políciu založí. Osobne si myslím, že nie je až taký vypuklý dôvod aby sme tu políciu mali, aj keď netvrdím, že by to nebolo dobré. Samozrejme, že by to bolo dobré. By to pomohlo. Hlavne mne by sa uľavilo, nemusel by som chodiť na žiadne vyšetrovačky a všade by ma nevolali k tomu. Riešila by to polícia, odchyt tých psov. Ale je to veľmi nákladná starostlivosť. Ale hovorím, osobne si myslím, že nie sme až takí zlí, že by sme tú obecnú políciu potrebovali. Ten obyvateľ chynorianský ešte predsa len nejaké také zásady určité má, že je to v takých medziach.
Niektoré obce majú niečo také, čím žijú. Napríklad kúpele. Je možnosť, že aj obec Chynorany by mala niečo také, čo by tu obec poháňalo dopredu a zabezpečilo jej aj nejaký turizmus, nejaké pracovné miesta napríklad. Ako niektoré obce majú kúpele. Dalo by sa takéto niečo pre obec vymyslieť, napríklad postaviť tu nejaké golfové ihrisko alebo niečo nezvyčajné, čo nikde na okolí nie je a prilákalo by to ľudí sem, do našej obce. Je také niečo?
S týmto som sa dlhšie zaoberal, že čím by sme nejakým spôsobom to vyriešili. Lebo mať tú najsevernejšie položený lužný les a most zo 16. storočia a neviem možno múzeum a všetko, to je možno dobré, že ten turista si tu prejde, ale to nie je niečo čo by priamo ho pritiahlo sem, že by sa tu ubytoval a pustil by tu tie peniažky a by z toho profitovali nejakí súkromníci, možno aj obec. Však zákonite aj obec, keď súkromníci. Sám neviem prísť na to. Myslím, že by bolo treba dať hlavy do hromady. Na mnohých obciach vidím takú činnosť organizácií, občianských združení, že sa zapájajú do takého niečoho, že vymyslia čo ja viem súťaž vo varení halušiek. Vymyslia nejaké také veci, kde tých ľudí pritiahnu, možno dvomi – tromi akciami do roka, takto, že do tej dediny príde odrazu, dedinka, ktorá ma 200 obyvateľov a príde tam 5000 ľudí. To je niečo neskutočné. Sám som to zažil, že je to niečo mimoriadneho. Skôr vidím tak, že by sme tu vedeli spraviť takú veľmi zaujímavú atrakciu. Také jednorazové. Niečo stabilné čo sa týka kúpeľov – hovorí sa o tom, že sú, že je v Chynoranoch teplý vrt a tieto veci. V podstate tieto veci preverujem momentálne, či vôbec je to pravda a ako snažím sa dostať od vlastníctva obce pozemky okolo tých lokalít, o ktorých sa hovorí, že sú teplé vrty. Niektoré sa mi už podarilo, lebo bojím sa tiež toho, že pokiaľ sa niečo úplne nejako zverení, že áno toto je teplý vrt, tak títo bohatí ľudia skúpia tieto pozemky prv tá obec sa len nádeje a už potom to nejde takou cestou ako by to obec chcela. Toho sa trošku tak bojím. Neviem, že či…nakoniec to tam aj môžeš dať. Snažím sa skrátka okolo – tam kde sa hovorí, že sú teplé vrty, snažím sa získať pozemky do vlastníctva obce. Myslím si, že vždycky je dobré, keď dajme tomu tá obec, keď aj nemá ten kapitál na vybudovanie niečoho, ale keďže má tie pozemky, tak vstúpi s pozemkami do nejakého spoločenstva a v budúcnosti môže profitovať z nejakej takej činnosti. Pokiaľ by sa potvrdilo, že taký vrt tu je a bolo by to možné, tak to bude prvé, že budem hľadať nejaký kapitál, že by sa čosi jako vybudovalo. Myslím si, že v spojitosti, možno aj nejakými Chynorancami, ktorí majú peniaze a sú pri peniazoch, že by sa toto dalo spraviť. Priestory na golfové ihrisko – obec nemá pozemky, máme veľmi málo pozemkov. Prakticky žiadne. Zopár, zopár rolí a nejaké cesty po dedine, ale obec nevlastní pozemky, že by vybudovala nejaké golfové ihrisko a niečo také. Spolieham sa na jednu vec, že pokiaľ sa nám podarí dotiahnuť vlastníctvo pozemkov na športovom štadióne a že do budúcna sa dohodneme s tými majiteľmi, ktorí tam majú pozemky o nejakej výmene, lebo nevieme si predstaviť ako by sme to kupovali v tejto dobe. Hej, že by sme im to vymenili za ornú pôdu, lebo bolo to zabraté ako orná pôda. Že pristúpia na to, že by sa to vymenilo, a tam by som už potom si vedel predstaviť, tam by sme začali skutočne budovať, že by sa tam vybudovali. Už sa skôr dá projektovať aj z únie aj z iných, pokiaľ je pozemok vo vlastníctve obce. Tenisové dvorce nám chýbajú. Mohli by sme mať bowlingovú dráhu nejakú. Možno by sme tam mohli mať aj nejaké hokejové ihrisko. K tomu by sa mohol pridať súkromný kapitál, čo by nie. Dalo by sa. Obec by zostala vlastníkom pozemku. Niekto by to prevádzkoval, platil by nejaký nájom z čoho by mala obec zisk a pritom by poskytoval službu obyvateľom. Toto je športové vyžitie, ale za to nie je niečo čo by ako pritiahlo. Nemáme takú skalu. Škoda, že Matúš Čák tu nepostavil hrad. Také voľačo. Nie sme v takom priestore. Skôr si myslím, tak, že by sme mohli, žiť ako ozaj taká, v dobrom slove, vykričaná kultúrna obec na Slovensku. V tomto vidím také niečo, že by tu mohli byť aj nejaké divadelné dielne, ktoré by sa mohli robiť aj pravidelne. Tam po nejakých personálnych zmenách, ktoré pripravujem na obecnom úrade, možnože nájdeme takú persónu, ktorá sa…alebo chcem aby sme našli takú persónu, ktorá by možno takéto niečo rozbehla. Skôr to vidím v tomto, že to pritiahne nejakých ľudí do Chynorian na nejaké akcie, priamo. A vybudovať v Chynoranoch taký priestor na také perfektné pohodlné žitie, kultúrne vyžitie, športové vyžitie. Aby ten obyvateľ tu rád býval. Aby si tu rád postavil dom, lebo on tú má pokoj, on tu má šport, on tú má kultúru. Tak to nejak cítim v sebe, že my máme asi takéto predurčenie. Také predurčenie…no istotne, že keď sa nájde nejaký vrt teplý, tak to sa tlačí do toho, že vybudovať tu niečo, nejaké tie kúpele. Len tých kúpeľov je dosť už aj veľa, majú problémy na okolí. Už ich je trošku veľa a skôr ten môj názor je, že vytvoriť pre tých obyvateľov bezpečný, dobrý priestor na bývanie. Také možnosti územný plán dáva na také drobné, drobnejšie podnikanie, si myslím. Stavať sú nejakú veľkú fabriku, to asi ťažko. No koniec koncov do Partizánskeho máme autom 7-8 minút, dokonca do Bielic možno 5 minút, pod Žabokrecký kopec, kde sú vybudované prázdne haly a stavať zrovná niečo tu v Chynoranoch, myslím, že by nebola zaujímavé ani pre žiadneho podnikateľa, pretože ani tej pracovnej sily tých nezamestnaných, ktorí by spĺňali kvalifikačné predpoklady nie je v tej obci toľko aby sme boli zaujímavý pre stavanie nejakých výrobných hál. Skôr to vidím na tých drobnejších živnostníkov, že by zamestnali zopár ľudí, poskytovali služby. Menšie výrobne by tu mohli byť. Na to sú vyčlenené v územnom pláne priestory, kde by sa mohli postaviť takéto drobnejšie veci. Skôr vidím tú budúcnosť v Chynoranoch v tomto. Taký ozaj dobrý priestor na bývanie a aby sa tu nejak ten obyvateľ dobre cítil a mal blízo to zamestnanie. Myslím, že tie tri mestá – Bánovce, Partizánske, Topoľčany, že to zamestnanie sa tú dá nájsť, keď chce. Podľa zoznamu nezamestnaných, keď si pozriem, si zoberiem väčšinou sú to ľudia, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie alebo sa dali na alkohol, takže ostatní sú zamestnaní.
Ešte ma napadla jedna politická otázka. V sobotu máme referendum. Ako vidíte – pôjdete voliť? Prípadne ako by ste zodpovedali jednotlivé otázky?
No. Nemám jasno v jednej otázke, čo sa týka tých koncesionárskych poplatkov za televíziu. Pokiaľ je to štátoprávna televízia a ten štát rozhoduje o tom vysielaní, čo musí vysielať a koľko môže mať reklám. Tak myslím si, že ona nemôže tak natvrdo podnikať ako ostatné televízie a tie peniaze potrebuje. Keď to nebude platiť obyvateľ, tak sa potom musia zvýšiť dane alebo ten štát tie peniaze musí skrátka niekde inde nájsť. V tejto otázke mi nie je jasno a za tie ostatné som áno. Za tieto ostatné som áno, lebo predsa len referendum je vrchol demokracie. Máme tú možnosť sa vyjadriť, keďže sa nehýbu politici. Už hovoríme o tom, že skutočne tej nedotklivosti tých poslancov je trošku veľa. Tej imunity. To je trošku veľa. Prečo? Veď mali sme prípady použitia alkoholu, prepadnutí, únosu a neviem, a v podstate imunita tam… to predsa len na takéto… Dobre môžu sa v tom parlamente sa hádajte koľko chcete, môžete si aj nadávať, hoci si myslím, že slovenský parlament by mal mať inú dôstojnosť. Veď nie sme nejaký kmeň, ktorý sa hentam včera vytlačil kdesi z pralesa, teda demokracia si myslím, že je o inom, že každý má právo prejavu slušného… Keďže to v podstate najvyššia demokracia, každý obyvateľ by mal využiť to referendum, či je alebo nie je za tú otázku mal by k tomu referendu ísť, pretože mu to ponúka niečo čo je niečo neskutočné…je úžasne čosi, že človek môže sa takto vyjadriť, čiže má ten hlas toho poslanca. My nadávame na poslancov, že nesedia v parlamentných laviciach, že nehlasujú. My máme referendum a my sa toho referenda nezúčastníme. Tak to je vlastne to isté. Aj keď teda oni sú za to platení samozrejme. Ale sú teda volení, ale my máme priamu demokraciu, ktorú nevyužijeme. To sa mi zdá také trošku od tých obyvateľov ako nedocenené. Mali by sa zúčastniť každého referenda. Keď už tí politici nevládzu a nevedia sa rozhodnúť, tak im to treba uľahčiť. Keď si vnútri cítim, že no aspoň tú jednu otázku by som mal dať áno, tak prídem a dám tú jednu otázku áno a myslím, že každý obyvateľ na Slovensku nájde to jedno áno v tom. Každý.
Ešte by sme sa mohli dotknúť okruhu takých osobnejších otázok. Napr. – Ako trávite svoj voľný čas alebo aká je vaša najobľúbenejšia kniha, publikácia, báseň?
Tak voľný čas… (smiech) voľného času mám dosť málo. Väčšinou ho využívam zase na prípravu nejakých verejných vystúpení, mnohokrát. Často som pozývaný na také akcie okresného, krajského alebo celoslovenského významu ako recitátor, takže dosť často si pripravujem básne a učím sa ich a idem. Vlani som mal tiež to šťastie – Slovesná jar v Martine a sú to také veci, ktoré vedia potešiť. Je to môj koníček, ktorý si stále držím. Takže to je tá časť. Samozrejme voľný čas – politické dianie človek musí sledovať, lebo myslím si, predsa len ten starosta, aj keď nie je ten vrcholný politik, predsa len je politik a to dianie, mal by mať trošku prehľad o tom čo sa deje a kde to všetko smeruje. Lebo je to dosť dôležité, myslím si. No a knižky – momentálne mojimi knižkami sú dosť zákony (smiech) ani nie, že by to bol nejaký koníček, ale skôr tá nutnosť. Väčšinou ten voľný čas využívam okrem nejakej prípravy na nejaké vystúpenia, pripravujem nejaké scenáre dajme tomu pre občianske obrady a ďalšie veci. Niektoré sú aj publikované v niektorých časopisoch vychádzajú tieto. Jednoducho aj to patrí k tomu, k tej obci – civilný sobáš a civilný pohreb a ďalšie veci a tiež to musí mať svoju úroveň, takže k tomuto pripravujem scenáre a tie scenáre idú aj ďalej, sú publikované, takže tiež môj taký koníček. Tieto veci riešim a myslím, že v Chynoranoch, také slávnosti vieme dobre organizovať aj zrežírovať. Knihy – beletriu akože ani veľmi sa nedostanem. Skôr sú to životopisy nejakých tých známych ľudí možno z histórie ako Michelangelo, to sú veci, ktoré má zaujímajú. Čo ma ďalej zaujíma, tak antická história, Grécko staré, to sú veci, ktoré ak sa dostanem k nejakému, nejakej knižke tak je to zaujímavé, že tí Gréci možno tiež mali takú, takí stupeň demokracie, dodržiavali taký stupeň správania, ktoré by sme im dneska závideli v určitých oblastiach. Je to zaujímavé, tá história a človek tak vidí jak sa to točí dokola ako koliečko keby so stále išlo. Vždycky je to na nejakej vyššej úrovní -najprv mám motorku, mám babetu a chodím takto dokola po koliečku, potom si kúpim 250, 350, nakoniec nejakú 750 alebo 1000, ale stále sa ten ľudský život točí okolo niečoho. Také zaujímavé. Takže toto je taký koníček, ktorý je, a potom človek má záhradu, zajacov chovám, to mám zajačikov roky ročité, od chlapca hádam. Niečo živé doma mať – korytnačku. Voľakedy som choval andulky a kanárikov, ale to už, na to mi nevychádza. A ten voľný čas by som chcel znovu do spoločenského diania – festival, divadlo, poprípade keby sa znovu vrátila na svet poetická scéna, ktorý sme tu mali vynikajúcu. Divadlo, poéziu sme tu mali roky ročité vynikajúcu a máme vynikajúcich recitátorov, veď nám aj deti vyhrávajú súťaže, takže by sme to mali voľakedy využiť. Trošku má mrzí jedná vec, že aj ľudia, ktorí sú tak čerstvo na dôchodku a zaoberáme sa týmto mnohé roky, tak ustúpili od tej činnosti. Tak si skôr predstavujem – majú toho času viacej, že by sa mohli venovať, lebo tak sa mi to zdá, že v Chynoranoch by sme mali asi všetko len chýbajú nám organizátori toho diania. Ten jeden organizátor v každej tej oblasti nám nejak chýba. Ale to je asi tie organizácie keď si zoberieme, čo ja viem napríklad skaut alebo skauta – keby tam nebol taký jeden dvaja nadšenci, tak jednoducho by to nemohlo existovať, tak je to všade. Keby sa pri divadle chytí jeden, dvaja nadšenci, pri takejto činnosti, pri hasičoch a oni vlastne pritiahnu tých ostatných, udržia to. Akosi sa vytrácajú tí aktéri, ktorí sú ochotní zobrať na seba to bremeno, že budú čosi robiť, organizovať a je to škoda, pretože ten ľudský život je taký dosť krátky a prežiť ho kdesi doma v papučiach a pri televízory a neviem to tiež nie je asi dobre.
Nedávno navštívil Slovensko denverský arcibiskup Chaput a mal prejav kde spomenul, že akoby v histórii ľudstva boli mnohé obdobia, keď bolo určité zlo a určitým spôsobom sa prejavovalo. Napríklad počas druhej svetovej vojny bol nacizmus, ľudia zomreli, boli zabití v koncentračných táboroch. Na druhej strane potom bolo obdobie komunizmu, keď ľudia zomierali na hraniciach. Myslíte si, že aj dnešná doba má niečo také najhoršie, čo je úplne, že špecifikom dnešnej doby, že tým zlom tej doby. Ten denverský arcibiskup sa určitou analýzou k tomuto vyjadril, že je to tragédia potratu, teda umelého potratu alebo interrupcie. Ako vidíte nejaké zlo súčasnosti, to najhoršie čo tú máme?
No, istotne. To je veľká tragédia – potraty. My sme sa nakoniec týmto zaoberali ešte v osemdesiatych rokoch ako poetická scéna robili sme taký jeden program, ktorý bol namierený voči tomuto a vtedajšej mocipánmi nebol veľmi ten program uznávaný, ale takmer všetky dievčenské školy na pozvali, s programom sme obišli kus Slovenska, takže učitelia na tých dievčenských školách alebo vedúci vedeli, že o čom to je. No a dneska, keď si zoberieme, že sa chce uzákoniť potrat. Je to vražda, a keď vychádzam z toho programu, my sme vtedy spolupracovali a vtedy to bola taká novinka, ešte to nebolo také vypuklé, spolupracovali sme s gynekológmi ako to je. Oni nám dodali tie obrázky jak sa to dieťa trhá, jak sa hýbe to dieťa a oni ho trhajú. My sme to v podstate na diapozitív tým ľudom ukazovali ako to je. Tak myslím si, že tú treba niečo robiť možno aj v tomto. Vrátiť aj takýto program by bol dobrý. Ale je to skutočne čosi, že neviem – ten dospelý človek, keď aj akým spôsobom, ale má určitým spôsobom sa možnosť brániť. Aj z toho koncentráku niekto utiekol. Nejaká taká možnosť bola, samozrejme nie každý. To dieťa absolútne nemá žiadnu šancu. To dieťa nemá absolútne žiadnu šancu nejakým spôsobom sa ubrániť, a to je ešte väčšie zlo možno ako ten koncentrák. Možno väčšie zlo ako tá vojna. Dá sa schovať aj možno aj cez tú vojnu, veď koľko ľudí prežilo, ale to dieťa nemá absolútne žiadnu šancu. To je vrchol, vrchol asi najhoršia vražda akú človek môže, môj názor teda. A čo vidím v tomto svete ako základ zla – nejak sa to všetko vyvinulo k tomu – každý chce byť bohatí, poprípade podľa možnosti lacno prísť k tým peniazom, a nie teda len podnikaním, že niekoho okradnem alebo tak alebo nedám tú spravodlivú mzdu, ale dajme tomu – vidíme jak sa rozmáha prostitúcia, ako sa rozmáhajú upratovačky, ktoré upratujú nahé napríklad, momentálne je taký trend na tom svete, že si starí páni objednajú upratovačku, ktorá mu tam za tisíc českých korún upratuje nahá. Dva razy to týždňa to zaplatí. A dokonca sa to dáva ako návod ako lacno študentky prídu k peniazom. Tento morálny úpadok je niečo neskutočné, čo nás zavedie neviem skrátka kdesi. Teraz keď som bol včera v Šaštíne – Sedembolestná Panna Mária a ten príhovor toho pána kardinála Tomku, ma tak utvrdil v takej jednej myšlienke, že dokedy vlastne bude vládať tá Panna Mária sa za nás modliť a orodovať, veď to má tiež nejakú svoju hranicu a nejak zachádzame, skutočne sa mi vidí, že zachádzame priďaleko. Veď si zoberme – potraty, keď si zoberieme túto prostitúciu, dokonca nastavoval som si satelit a keď som prehadzoval kanály, ktoré mi tam nahodili, tak neviem, možno tých erotických tam bolo 70 alebo koľko je tam tých kanálov, ktoré dneska si deti bežne nahodia, čo deti, ale aj pri dospelých to je. Morálny úpadok a čo chýba a to chýba aj Slovákom, a myslím, že aj viacerým to chýba – miera pokory. Každý si myslí, že ten druhí je hlúpi, ten druhý je taký alebo… ja som niečo. Pokora k svojmu postaveniu. Pokora k svojmu študovaniu. Pokora k svojej rodine. Pokora k svojej mame, bratom, spolužiakom. Prirodzená nejaká. Toto chýba a možno toto je taký problém, ktorý to ľudstvo tlačí niekde tam, kde by nemalo ísť. Nevieme byť pokorní. Na samotnej púti, čakám na sväté prijímanie a dobre, že má nestlačia tí ľudia, snažia sa predbehnúť, hoci sväté prijímanie dávajú ešte pol hodinu po omši. Čiže už tam sa čosi také prejavuje akási taká, taká neskromnosť, že ja tam kdesi, ja som možno niečo viac, ja to musím dostať prv, ja musím stáť pred tebou, pretože ja som starosta alebo ja som neviem kto. Samozrejme určitá česť patrí prezidentovi, však to je určitý dekór na pozdvihnutie tých slávností, ale všetko má mať svoje medze. A hovorím chýba nám pokora. Chýba nám pokora. Lebo môj otec to vždycky tak hovoril a to si tak dobre pamätám, že aj v práci, keď niečo robíš, v postavení musíš vidieť tisíc strašiakov, ktorých ty musíš riešiť. Tisíc problémov, to sú tí strašiaci, ktorých ti ideš riešiť. Ty nesmieš ísť do toho s tým, že si ty majster sveta a ľavou zadnou čosi zvládneš. Ty musíš vidieť tisíc strašiakov, ty musíš žiť pokorne v tom svojom. To je dôležitá vec. Môj názor.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, pán starosta.