Po obci pobehuje veľké množstvo zúrivých psov. Aké sú možnosti samosprávy v tejto oblasti? Má právo do toho zasiahnuť alebo to zákon neumožňuje?
Je to výsostná povinnosť samosprávy zabezpečiť dodržiavanie Zákona o držaní psov. Pes ako taký má byť prihlásený na obci, má mať identifikačnú známku obce. Pes, ktorý niekoho napadne bezdôvodne, sa počíta za nebezpečného psa a už nikdy nesmie chodiť pod dozorom majiteľa voľne ale na vôdzke s ochranným košom. My sme reagovali na to, myslím, že pred dvoma rokmi, lebo obce majú nekonečné problémy s týmito psami. V mestách to rieši mestská polícia vybavená na odchyt, túlavých psov. Potom je ďalší problém, kde tých psov podľa zákona umiestniť, pretože odchytený pes by mal byť umiestnený na určitý čas v nejakom útulku pre psov a pokiaľ sa neprihlási žiaden majiteľ, po určitom čase môžu byť títo psy utratení podľa zákona, zákonným spôsobom, čiže injekciou, lekárom. Myslím, že v Chynoranoch na tých osemdesiat percent, možno na deväťdesiat percent máme momentálne tento problém vyriešený v spolupráci s jedným súkromníkom, ktorý odchytáva psov. Máme s ním zmluvu, mesačne odchytí približne 7-8, niekedy aj dvanásť psíkov.. On sa s tým zaoberá, buď ich teda predáva, alebo daruje záujemcom, alebo dáva ich do útulku a potom zákonným spôsobom rieši túto problematiku. S jeho činnosťou som spokojný, stačí v podstate zavolať a príde, snaží sa psa odchytiť. Často je problém, že niektorí naši Rómsky obyvatelia, keď ich tak nazveme majú vo dvoroch psov a prídeme ich odchytiť, tvrdia že nie sú ich, vraj sa zatúlali. Tak sa jednoducho odchytia. Ale mnohokrát sa stane, že niektorí s tých Cigánov vyletí „a nechaj mi toho psa tu“ a ten pes následne o dve hodiny znovu behá, robí to problém, takže potom sa to musí mnohokrát riešiť v spolupráci s políciou. Trošku som očakával, že polícia bude v tomto razantnejšia a bude viac pomáhať samosprávam. Len neviem, či aj oni majú nejaké prísne zákony na zaobchádzanie zo všetkým a je to také, jednanie v rukavičkách, podľa môjho názoru.
Však, keď niekto niečo vykoná tak musí počítať s tým, že dostane aj po ušiach. Takže ten, kto psa nechá, voľne pobiehať po ulici, čo teda je úplne zakázané mal by počítať s tým, že možno dostane aj pelendrekom po zadku, pretože jednoducho to nemá. To je môj súkromný názor. Obec má možnosti samozrejme dať pokuty, keďže sa väčšinou jedná o sociálne slabé obyvateľstvo, ktoré berie sociálne dávky, na ktoré sa zo zákona nedá siahnuť exekúciou, ničím, a potom prakticky čiastka, pokuta, ktorú sme uložili je nevymožiteľná. Trošku taký začarovaný kruh, ktorý by mal riešiť štát, ba vlastne celá Európa. Je potrebné prijať také zákonné opatrenia, ktoré by týchto ľudí donútili dodržiavať zákon. Sociálne dávky by sa nemali dostávať zadarmo, ale odpracovať. Buď budú zamestnaní pri obci, kde dostanú konkrétnu prácu, alebo sociálnu dávku nedostanú. Tak isto nechodí ti decko do školy, nie že na obec príde sociálna dávka, nedostaneš ju. A myslím, že jedine takto, keď sa na to pritlačí a pritvrdí možno by nastal v tejto veci poriadok. Sociálna dávka by išla cez obec a tým by sa vyriešili, aj tie psy aj ďalšie problémy s neplatičmi a podobne. Keby išli sociálne dávky cez obec, tak by mu obec tú pokutu bez pardonu stiahla. Tých riešení je viacej, ale to je asi pre vrcholných politikov. Len sa čudujem, že toľké vlády od roku 89 prakticky v tejto otázke nič nespravili.
Je drahá táto služba odchytu psov? Čo to stojí obec?
Táto služba stojí obec 50 000 korún ročne. To je v eurách okolo… (prepočítavanie) 1660 Euro. Ako som spomínal odchytí sa mesačne 7-8 psov Sedem krát dvanásť – neviem kde sa tí psy stále berú – osemdesiatštyri psov ročne. Neskutočné číslo. Neskutočné číslo. Zbytočný náklad.
Tento rok sme mali v Chynoranoch problém s povodňami. Aké bolo reálne nebezpečenstvo? Čí to nebolo trochu nafúknuté aj zo strany médií? Čo treba spraviť aby bola bezpečnosť v tejto oblasti v Chynoranoch? Majú sa ľudia čoho obávať?
Myslím, že čo sa týka tej poslednej povodne, kvázi povodne, by som povedal. To bolo nejako nafúknuté televíznou stanicou. Neviem akým spôsobom, a prečo vyhlásili ohrozenie Chynorian. Ja som dostal nahlásenú mimoriadne veľkú vlnu, ktorá ide od Prievidze, tak som vyhlásil druhý stupeň povodňovej aktivity, aby obyvatelia počítali s tým, že môže prísť nejaká veľká voda, ale to ešte stále nie je tretí stupeň. To ešte je taký stupeň, aby bol človek trošku v pozore. Na základe potom aj skúsenosti a obídenia si situácie po Hornej Nitre, kontaktov zo starostami, čo sa mi ukázalo vôbec ako najlepšie informovanie, som ten druhý stupeň odvolal, pretože bolo jasné, že Nitra nevystúpi do takej výšky aby mohli vrchné vody mohli ohroziť Primasske alebo teda Chynorany. Čo Chynorany a Primasske ohrozuje to sú spodné vody, pri týchto vysokých stavoch rieky Nitry a tú vidím jedinú možnosť prinútiť Slovenské Hydromeliorácie Bratislava aby vyčistili kanále, ktoré im patria. Tak isto obec si musí nájsť, každopádne finančné prostriedky na obnovu kanálov. Dal som, vyhotoviť nejaké ponuky od firiem, koľko by stále vyčistenie kanálov na Primasskom tak, aby sme ich vyčistili a prehĺbili o 30 cm aby sa dodržal spád do ďalších kanálov. To znamená, že v priemere o tých dvadsať centimetrov by mohli spodné vody na Prímaskom poklesnúť. Ďalšiu vec, do ktorej sa púšťam teraz, je prehodnotenie starých návrhov, ktoré boli vypracované pre odvodnenie Prímasskeho. Boli to projekty, ktoré si ako chlapec pamätám, boli spracované celkom slušne. Potom došlo k akémusi zjednodušeniu celého toho projektu. Nakoniec sa nenaplnil. Robil sa kanál cez fabriku, kde sa voda spúšťa dole kopcom, hore kopcom, do kruhu, miesto toho aby išla rovno. Z rozprávania ešte môjho starého otca viem, že pod železnicou bol kanál, kde oni prešli sediac na koni. To znamená, že ten kanalizačný systém na Primasskom bol asi podstatne hlbší a mal spád do rieky Bebravy. Predpokladám, že ten kanál, ktorý ide cez dedinu popod Nemca, že je to jedno z ramien bývalej rieky Nitry. Takže chcem si pozrieť tieto materiály, ako riešili odvodnenie a ak je tam spravený aj výškopis, ktorý jednoducho asi stále platí, pretože k nejakým posunom pôdy nedošlo, tak spravím všetko preto, aby sme v rámci povodňových opatrení získali peniaze a a tento problém riešili. No ďalší problém nám teraz, pri extrémne vysokej hladine spodných vôd robí splášková kanalizácia. Ona síce je utesnená, ale samozrejme pri takej obrovskej dĺžke 12 km, sú tam nejaké presaky.. V tých spodných vrstvách sú síce pomerne mále, to vidíme, že keď klesne stok, tak nie sú takmer žiadne a my nemáme problém s odčerpávaním. Keď však stúpne spodná voda na úroveň prakticky skoro povrchu alebo 10-15 cm od povrchu máme problém. Nikto nepočítal, že tá spodná voda bude dlhodobo tak vysoko. Snažíme sa tie vody odčerpať cez čističku. Za jedno je to zlé, že nám to zaťažuje, celý systém a čistiaci proces. Po druhé zase odčerpávame množstvo tých spodných vôd. Možno keby kanalizácia na Primasskom nebola, bolo by úplne zatopené v takomto mimoriadne nepriaznivom roku. Musíme povedať, že takýto nepriaznivý rok už nebol päťdesiat možno sto rokov. Dnes si nevyberieš. Si na rovine zatopí ťa spodná voda, si na kopci, zosunie sa kopec. Takže tam je ťažko túto situáciu aj riešiť.
MCH: Tie hrádze, čo sú pri riekach, na bokoch. Je tam nejaká reálna predstava, že by sa to mohlo pretrhnúť?
V roku 1966 sa hrádze pretrhli. Vtedy bolo Primasske zatopené na čo si dobre pamätám, ja som bol vtedy už dosť veľký, myslím, že som šiel do ôsmej triedy . Cez okná sa liala voda do domov. Vzniklo to behom dvadsiatich minút. Rieka Nitra bola mimoriadne vysoká a hrádze boli čerstvo spravené a nad mlynom ich načalo a na nejakých 250 metrov. Potom došlo k tomu, že tieto hrádze jednak zvýšili a jednak rozšírili a môžem povedať, že dosť zodpovedne. Povodie Váhu sa pomerne zodpovedne o ne stará. Dovolím si tvrdiť, že čo sa týka roztrhnutia hrádze, k tomu by mohlo dôjsť až vtedy ak by bola hladina rieky vyššia ako 4,5m. Mali sme v roku 2002 výšku hladiny rieky Nitry štyri metre dvadsaťpäť. Je to stav kedy malo byť Prímaske vysťahované, ale ešte stále bolo takmer meter do vrcholu hrádze. Ešte meter tá voda mala na stúpnutie. A keď si zoberieme, že sa vylieva na Nedanovskú stranu, tak stúpnuť o ten meter, asi nikdy nehrozí. Musela by to byť nejaká tisícročná voda. Na 99 percent si myslím, že nedôjde k takej situácii, aby roztrhlo hrádzu a zaplavilo Primasske. Čo sa môže stáť je, že dlhodobo bude hladina vysoká a Primasske vytopí spodná voda. Chvála Bohu zákonom z minulého roku už aj spodná voda je počítaná ako povodeň, pretože do vtedy nebola zaradená medzi povodne spodná voda, takže sa bude dať poistiť majetok voči povodniam. Pochváliť treba tých, ktorí budovali ochranné hrádze. Vybudovali ich zodpovedne.
MCH: Na TA3 to bolo „že Chynorany sú v ohrození“.
Neviem ako na to prišli. Nakoniec ešte o pol noci prišla Česká televízia a pýtali sa ma, kde som evakuoval “ obyvatelé“. Pritom videli, že povodeň nehrozí.
Mnohé slovenské mestá prijali tzv. Suchý zákon, zákon o zneužívaní alkoholu na verejných priestranstvách. Je možnosť, že by aj Chynorany prijali takýto zákon. Aké sú možnosti v boji proti alkoholizmu na verejnosti, ochrany detí pred touto nekalou činnosťou?
Toto takisto toto patrí do kompetencie obce. Málokedy vidím niekoho na verejnosti požívať alkohol. Tento problém, nie je v Chynoranoch, taký okatý, že by možno poburoval, alebo zle pôsobil na výchovu detí. To je len pár jedincov, ktorí si možno pri tom obchode dajú pivo. Z času na čas nejaký krikľúň prejde obcou a ľudia sa na ňom aj pobavia. Nemusíme menovať, vieme ako koho sa jedná, chodí zákon po dedine. Veľmi by som sa nepoburoval, pokiaľ teda nepoužíva šťavnaté a mimoriadne tvrdé slová. Viackrát som to i riešil, no ale jednoducho sklon k alkoholu je veľký. Možno, že by pomohlo protialkoholické liečenie, v niektorých prípadoch by pomohlo porozprávanie sa s psychológom. Lebo môže to byť človek, ktorý je taký ako sa povie nesmelý alebo neuznaný spoločnosťou, a keď si vypije silou mocou tú neuznanlivosť nejakým spôsobom dáva na známosť. Myslím, že takto je v tomto prípade. Myslím, že aj viacerí obyvatelia by mohli pomôcť. Keby ho i napomenuli , možno by to pomohlo.
Nejde v tomto prípade aj o porušovanie zákona?
Ide samozrejme. Pokiaľ je to po desiatej hodine tak je to porušovanie zákona jednoznačne, lebo sa ruší nočný kľud. Je to zákon, ktorý v podstate, chráni čistotu verejného prostredia. Nemyslím tým čistotu prostredia fyzickú, ale čistotu kultúrnu, duševnú. Vo všeobecnosti je naša kultúra nejakým spôsobom narušená. Je zarážajúce čo sa v našich verejnoprávnych mediach verejne prezentuje ako normálne a morálne.Včera som bol v Šaštine a počujúc kázeň pána kardinála Tomku, ostal som zarazený. 50 percent manželstiev rozvádza – 1,25 detí máme na jedno manželstvo, väčšina detí sa rodí už v mimomanželských vzťahoch a rodina úplne upadá. Samozrejme nie všade sa to dá hodnotiť rovnako, ale myslím, že to Slovensko sa poberá kdesi, kam by sa nemalo.o nie je dôsledok jedného alebo dvoch opitých ľudí.
Svojho času sa na internete objavila stránka, ktorá znevažovala viacerých predstaviteľov spoločenského života v obci Chynorany, obsahovala nactiutŕhačské výroky. Myslím, že vtedy bolo podané aj nejaké trestné oznámenie. V akom štádiu je táto kauza? Vyšetrilo sa niečo? Našiel sa páchateľ?
Ľudovít Košík: No takto – samotný prevádzkovateľ tej stránky sa nejako zľakol po vyjadrení v niektorých novinách. Myslím, že v SME alebo niekde bolo také vyjadrenie. Mne sem nabehla dokonca televízia JOJ-ka ?…
MCH: Markíza.
Markíza? Už ani neviem. Tak asi Markíza sem nabehla s tým, že čo budem robiť, ale v podstate to bolo čerstvé, že som to len tak desať minút predtým videl. Osobne ma to nejakým spôsobom až tak veľmi nerozčúlilo. Vtedy som sa vyjadril, že pouvažujem o trestnom oznámení .Nakoniec sa vyjadril v televízii nejaký právnik, že za to môže byť až šesť rokov väzenia. Stánku rýchlo prepísali. Ja som zastavil voči tomuto konanie. Myslím si, že jednak by sa aj nič nevyšetrilo a najlepší spôsob ako zastaviť šírenie klamstvá a hlúpostí je nevyjadrovať sa k nim. Oni zatíchnu a upadnú. Pokiaľ sa to stále niečím živí , tak príde ešte k ďalšiemu nadsadzovaniu. Môj názor je, že sa jedná o totálnu hlúposť a hlúpeho človeka, ktorý to napísal. Normálny človek nemôže takéto niečo napísať. Tak som si pomyslel nejaký chudák, stiahol som to ako pamiatku na hlúposť, a nechal utíchnuť. Odvtedy sa niečo také už neobjavilo..
V tomto roku nadobudlo účinnosť novela Zákona o obecnom zriadení. Ako na ňu reaguje obec? Nastali nejaké komplikácie alebo novela mala hladký priebeh?
Nenastali žiadne komplikácie. Postupujeme presne podľa zákona. Obecné zastupiteľstvo schvaľovalo úväzok starostu, počet poslancov. Rieši postavenie starostu obce pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy: platná právna úprava už nevyhovovala, najmä z dôvodu, že starosta obce ako správny orgán musel túto rozsiahlu pôsobnosť vykonávať osobne bez možnosti jej delegovania na odborného zamestnanca obce. Preto je správnym orgánom obec ako právnická osoba.
Sú to podľa vás dobré zmeny, pozitívne zmeny pre obecnú samosprávu?
Nevidím v tom nejaký veľký význam. Ani nejakú veľkú zmenu. Morálna zodpovednosť aj tak zostala, na starostovi. Cítim sa rovnako zodpovedný, ako som sa cítil zodpovedný pred zmenou zákona, za každú zmluvu, za každé dielo v obci.
Oblasť obecnej samosprávy má pod hlavičkou ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska). Ako vnímate jeho činnosť? Spolupracuje obec s týmto združením?
Sme členmi ZMOS-u. Takisto máme založené združenie Stredné Ponitrie ako obce z celého okresu Partizánske. V niektorým veciach postupujeme spoločne a vyjadrujeme sa k zákonom a k ďalším problematikám. Žiaľ skoro žiadna vláda neakceptuje ani na 20 percent požiadavky ZMOS-u. Skôr sa každá vláda vyjadruje k tomu „veď ste chceli právomoci, ktoré máte, tak si ich držte“. Trošku zabúdajú na to, že všetky tie právomoci štát stáli neskutočne veľa peňazí a obce ich istotne vykonávajú za omnoho menší peniaz, alebo zadarmo. Kompetencie odovzdané štátom sú omnoho bližšie k obyvateľom a aj si dovolím povedať, že v Chynoranoch sa vybavujú zodpovedne. Myslím, že taká stavovská organizácia ako ZMOS je potrebná, aby mal kto zastávať záujmy obcí. Pretože vláda musí mať nejakého väčšieho partnera. Neviem si predstaviť, ako by sa inak obce spojili.
Spolupracuje obec aj na medzinárodnej úrovni s nejakými združeniami alebo s inými obcami?
Nie. Toho času nemáme takéto partnerstvo. Hoci rád by som medzinárodnú spoluprácu nadviazal. Boli snahy s niektorými poľskými mestami nadviazať spoluprácu. Máme dosť obyvateľov v zahraničí, mohli by prispieť nejakým nápadom. Možno niekde v Taliansku, možno v Nemecku alebo Anglicku. Máme trochu nevýhodu, že nie sme nejaká pohraničnou obcou, ktorá má medzinárodné styky hradené aj z európskych projektov alebo aj s vyšehradských a ďalších, ktoré existujú. Bolo by to zaujímavé, mať družbu so zahraničnou obcou..
Ste starostom už vlastne 12 rokov, ak sa nemýlim. Už vlastne tretie volebné obdobie. Ako vnímate také poslanie, povolanie starostu. Je to dobrá práca pre človeka? Ako vás ľudia vnímajú a ako vy vnímate reakcie ľudí? Je to nevďačná robota?
Nemyslím si, že je to nevďačná robota. Robiť pre svoju obec a ovplyvňovať jej dianie je zaujímavé a aj zodpovedné. Určité nápady a predstavy starostovi prejdú cez zastupiteľstvo a tak trošku mení tvár obce, kultúrnosť, správanie sa obyvateľov. Sú to veci, ktoré ma prakticky od chlapca nejakým spôsobom zaujímali. Buď som to bol pri divadle pri skúmaní histórie alebo pri organizovaní podujatí i celoslovenského významu. Keď som sa dostal do tejto funkcie, mal som väčšie možnosti organizovať a budovať. Na Slovensku prakticky vždy sa robí to, čo horelo. Zanedbaných bolo mnoho vecí
Teraz nás počkali a my sme museli všetko dobiehať. Potom prešlo na obce množstvo kompetencií. Museli sme sa učiť množstvo nových vecí, prelúskať nejeden zákon. Meniť organizáciu obecného úradu za pochodu.
Ako ma vnímajú ľudia? Každý po svojom, podľa svojej nátury. Podľa toho či som vyhovel, alebo nevyhovel jeho požiadavke. Ja beriem každého žiadateľa ako obyvateľa, ktorý keď potrebuje pomôcť, alebo niečo vybaviť a každému bez rozdielu sa snažím pomôcť. Pravda pokiaľ sa to len trochu dá. Istotne by mnohí vedeli nájsť príklad takejto pomoci. Samozrejme, že nie vždy sa to dá. Niekedy žiadosti niektorých obyvateľov nemajú svoju mieru a sú aj nezodpovedné. Inokedy sú požiadavky nad rámec možností obce. Takže nikdy nebudú všetci spokojní, to mi je jasné, ale ja musím byť spokojný… No spokojný – musím žiť s tým ako to je a snažím sa situáciu riešiť. Necítim voči žiadnemu obyvateľovi žiadnu zášť. Je to dosť ťažká funkcia, lebo samozrejme za všetkým je starosta. Hlavne keď sa udeje zle. O dobrom sa nehovorí. Keď sa udeje niečo zlé, za tým je starosta. Keď sa podarí niečo dobré, tak za tým nevidím nikoho. Tak na to si človek musí zvyknúť, že je to jednoducho tak. Ale možnože to tak býva aj v rodinách. Dieťa skôr vidí na rodičoch čo mu odoprú ako čo mu z láskou dajú. Možno, že to tak v živote musí byť.
Za to dlhé obdobie ste sa určite stretli aj s pozitívami, negatívami. Aká bola najnepríjemnejšia udalosť alebo skúsenosť ako starostu obce? A aká bola naopak najpríjemnejšia skúsenosť?
Tie najnepríjemnejšie skúsenosti sú, keď dôjde k nejakej mimoriadnej udalosti v obci. Buď teda, keď niekomu zoberú deti do ústavu pre zanedbanie výchovy. V škole sú problémy. Stalo sa , že rodič prišiel do školy a napadol učiteľa. Cigánsky rodič. To sú ozaj veľké nepríjemnosti. Nepríjemné sú aj situácie, keď mi niekto vbehne do kancelárie a vynadá a neviem ani prečo. Možno sa sused na neho zle pozrel. Veľmi nepríjemné sú situácie, keď mám v tom čase jednanie. Ja mám otvorené pre každého, ale musí si niekedy počkať. Potom síce príde o dva tri dni a ospravedlní sa. To sú potom už tie milšie záležitosti. Nepríjemná bola situácia, keď sme našli zamrznutého človeka. Taká situácia je naozaj nepríjemná. Nepríjemné sú situácie, keď tvrdo pracujem na nejakom projekte a ten projekt mi neprejde. To je veľké sklamanie pre mňa. Väčšinou sa jedná o politické záležitosti. Lebo projekty schvaľujú politici a skúsenosť so schvaľovaním eurofondov bola za posledné štyri roky veľmi zlá. Nič nešlo prirodzeným spôsobom a musel som vyvinúť veľké úsilie získať aspoň niečo. Viď školu. Pôvodný projekt riešil i telocvičňu a športoviská s dopravným ihriskom. Žiaľ v prvom kole si zabezpečili projekty vládne strany. Mnohokrát boli schválené projekty, ktoré nezodpovedali podmienkam, ktoré určila sama vláda. Aj keď , okyptený projekt, ale predsa len sme našu školu dali u do poriadku a vyzerá naozaj dobre.
Myslím, že obyvatelia, majú ku mne určitú dôveru. Aspoň to tak cítim. Mnohokrát sa mi zveria s problémami , s ktorými sa nezveria ani rodine. Veci riešim a nerozprávam o nich. Príjemné sú také udalosti ako stretávky, keď sa stretnú rodáci po rokoch a hodnotia dianie v rodnej obci . Kriticky i pochválne. Obyvateľ obce poväčšine zmeny v obci tak aktívne neregistruje.
Mal som veľkú radosť, kaď sme kolaudovali kanalizáciu, alebo keď som jednoduchým zásahom zvýšil výkon ČOV takmer o tretinu bez finančných nákladov. Kanalizácia bola budovaná poväčšine z grantov 40 miliónov Sk. To bol taký môj úspech. Tie radosti – to sa nedá povedať,čo je najväčšia radosť. To sú všetky dobré veci, menšie či väčšie úspechy. Radosť je aj z toho, že človek vyjde pred obecný úrad a idú deti zo školy a pozdravia „dobrý deň, pán starosta“. Dobre to padne človeku, že ma neopľuje, ale pozdraví ma. (smiech)
Ste vlastne zvolený za Kresťanskodemokratické hnutie. Ako vnímate súčasnú politiku hnutia a ako vnímate nového predsedu hnutia? Prípadne ako vnímate odchod štyroch poslancov, ktorý vytvorili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska? Keď bol určitý spor v rámci hnutia, na ktorej strane ste boli v tom spore? A ako teda vnímate súčasnú politiku hnutia?
Som skôr zástancom kresťansko-národnej politiky. Myslím si, že KDH by malo byť naladené na národnejšiu nôtu. Takže tým pádom by som sa priklonil možno, k tým, ktorí odišli, lebo oni predsa boli tým národnejším, tvrdším krídlom.
K Vladimírovi Palkovi?
Áno. No zostal som. Poviem tak, neveril som tomu, že oni odídu. Neveril som, že zrovná to budú oni, ktorí znovu rozdelia Kresťanskodemokratické hnutie. Čo nie je nikdy dobré. Veď Kresťanskodemokratickom hnutí môže byť také národnejšie krídlo. Ja nevidím v tom žiaden problém. My môžeme byť veľmi dobrí kamaráti. Ty, keď budeš národne orientovaný, ja budem nejakým iným spôsobom, ale pritom máme nejakú spoločnú reč. V tých dôležitých oblastiach života, prečo nie?
Bol som rád, že pán Fígeľ prevzal funkciu predsedu KDH. Je to človek, na ktorého pravdepodobne nič zlého nemôžu nájsť. Je to človek, ktorý si žije za svoje poctivo zarobené peniaze, vo svojom poctivo nadobudnutom majetku. Myslím si, že ani nikdy nebude tým, ktorý by rozťahoval ruky aby sa mu nejakým spôsobom prisypal majetok, ktorý mu nepatrí, takže to som výsostne spokojný. Aj podľa tých vyjadrení, aj podľa toho ako sa teraz rozhodlo vo vláde a nebojí sa poukazovať na veci, ktoré sa diali. S tým som veľmi spokojný, to môžem povedať otvorene. Ale môžem povedať tiež, že by som nešiel do nejakej inej strany, aj keď teraz budem kandidovať za koalíciu KDH-SDKÚ, v spoločnej koalícií ako starosta, teda dostal som takú ponuku zo strany SDKÚ a zo strany KDH to bolo akceptované. Predsa si len myslím, že tie kresťanské strany v budúcnosti sa spoja a bude nejaká kresťanská pravicová strana silná a bude nejaká ľavicová strana silná a vo vláde sa budú striedať. Takže postupne sa to jednoducho musí spojiť.
Ako ste vnímali vládu Róberta Fica s určitým vzťahom ku samospráve a ako naopak novú vládu Ivety Radičovej vo vzťahu k samospráve?
Čo sa týka novej vlády začnem odtadiaľ, ešte sa to nejako nevyfarbilo. Zatiaľ sa dejú veci pripravujú zákony. Neviem nakoľko sa dotknú samosprávy, nakoľko sa dotknú dajme tomu odvádzania daní za predaný majetok, čo by nás dosť zaťažilo pretože my sme aj pozemky prepočítavali tak aby boli pre obyvateľov čo najlacnejšie a nepočítali sme s nejakou daňou. To by potom v podstate bolo na úkor obce. Nebudeme dvíhať ceny istotne. Ako sa v tomto zachovajú neviem. Neviem, ako sa budú chovať k obciam. Verím tomu, že sa nebudú chovať ako pán Fico, že v podstate obce, ktoré nemali starostu z tej vládnej strany nemali také možnosti ako mali ostatné obce. Čiže neprihliadalo sa na konkrétne potreby obyvateľov obce a okolia. Keď si zoberiem konkrétne Chynorany, teda obce a tých spádových dedín, ktoré sem chodia do školy. Neprihliadalo sa na tieto potreby, neprihliadalo sa na aktivity tých obcí, čo tie obce robia. Možno športový štadión a ďalšie veci. Prihliadalo sa na to aká je politická príslušnosť starostu a či tam Smer vyhral voľby. Ďalšia vec tak isto – Slovenská národná strana najprv všetky projekty, ktoré boli v tých prvých kolách, všetky prešli ich starostom a sympatizantom, až potom kdesi v druhom kole nejakých zopár projektov možno dostali iní. Myslím si, že žiadna vláda, ktorá sa takto stranícky chová voči obciam je nespravodlivá. Vláda by mala skutočne pozerať na potreby obce a na potreby regiónu a podľa toho v podstate aj riešiť ich rozvoj. Verím, že tato vláda sa nebude takto chovať. Mám skúsenosti s predošlých vlád, keď bolo KDH vo vláde spolu teda s SDKÚ a ďalšími. Necítil som, že by sa pri pridelovaní eurofondov chovali stranícky. Každá obec, či mala starostu takého alebo takého podľa potreby a podľa dobre podaného projektu dostala peniaze. Dobre by bolo, keby sa niekde zverejnilo, kde všade sú Ficove ihriská postavené (mnohé málo využívané) a nech sa teda zverení, aj kto tam vyhral voľby. To by bolo veľmi zaujímavé, že koľko percent dostali vládne strany. To by zaujímalo aj mňa.
Obec Chynorany zavádzala aj kamerový systém. V akom je stave v súčasnosti? A prípade, či už aj pomohol k niečomu, k vyriešeniu nejakej veci?
Kamerový systém – momentálne máme 5 funkčných kamier. Robia záznam na dva mesiace. Čiže pokiaľ by sa čosi udialo v ich zábere, vieme to nájsť. Majú i nočné videnie. Pri veľkej búrke, ktorá bola v lete, bol vyradený kamerový systém z činnosti. Uderil nám blesk tu niekde blízko, aj nám jedna kamera úplne zhorela, odišla a takisto nám odišiel počítač, ktorý to riadi. Ale už je všetko na poriadku, všetko ide. Zaujímavé je, že za ten čas, čo boli kamery vyradené, už sa tu stali nekalé veci, zmizli kvety, črepníky a bolo vykradnuté auto. Keď funguje a ide nič také sa nedeje. Čiže beriem to skôr ako takú prevenciu. Dokonca aj tie deti, ktoré sa stretávajú kultúrnom dome , pri vchode, nemám nič proti tomu, samozrejme. Pokiaľ tam niekto príde, ja som bol tiež mladý, my sme mali tiež svoje miesta na stretávanie, ale samozrejme treba tam vždycky zanechať poriadok. Odvtedy, čo tú tam kamery málokedy sa tam vyskytne nejaký odpad. Lebo identifikovaní je v podstate každý, kto tam niešo prinesie, ktorý to tam zahodí.
MCH: Je taký kvalitný ten záznam? Je to dostatočne vidieť toho človeka, páchateľa?
Záznam je dobrý. Trochu to ešte vylepšíme pravú stranu námestia, ale vieme identifikovať napr. číslo auta pri tom mliečnom automate. Jeden je tak namierený na ten mliečny automat, tak viacej, jedna kamera. Boli tam s tým neustále nejaké problémy, tak sme trošku vyšli v ústrety aj družstvu. Odvtedy čo tam je tá kamera dokonca ani bicykel tam žiaden nezmizol, lebo by sme vedeli kto ho vzal. Takže je to dobré.
MCH: Je tam nejaká možnosť, že by sa to dalo prenášať aj po internete? Aby si to občan mohol prezrieť?
No neviem, čí to až takto zverejníme, ale v budúcnosti bude tento systém napojený na políciu. To sa pripravuje a kto bude mať heslo ,ten sa bude môcť dostať do systému. Bojím sa. Tieto veci sa dajú zneužívať.
V minulosti v obci dosť populárny festival Beniakove Chynorany. Bohužiaľ, minulý rok ani tento rok sa už neuskutočnil. Je možnosť, že by sa znovu tento festival obnovil?
Minulý rok bol. Minulý rok bol v plnej kráse. Tento rok prvýkrát nebol. Neuskutočnil sa ten 17. ročník. Hlavne z finančných dôvodov. Vlaňajší ročník nám narobil trochu problémy, doteraz nie sú niektoré veci splatené. Boli použité súkromné finančné prostriedky, aby sme to udržali, žiaľ tento rok sme nenašli dostatok finančných prostriedkov. Ale som si istý, že to bola len jedna taká malá pauza, a že budeme pokračovať ďalej, pretože tento festival robí obcí jednak dobré meno a nielen to, ale je potrebný na Slovensku. Je to druhý najväčší festival po Hviezdoslavovom Kubíne. Má svoje meno na celom Slovensku, čo som spomínal a jednoducho je to potrebné aby si mládež mala kde konfrontovať výsledky, mala sa kde poučiť, pretože sú pritom aj recitačné dielne aj ďalšie veci. Verím teda, že ďalší ročník, sa podarí uskutočniť. Bol by som rád keby bol v normálnom termíne. Ten normálny termín je výročie narodenia básnika Valentína Beniaka. Bolo to 19. februára kedy sa on narodil, tak vždycky sa snažíme v najbližší víkend organizovať festival. Cítim však ,že tento festival mnohým naším obyvateľom leží v žalúdku, čo je veľká škoda. Veď Valentín Beniak patrí medzi popredných svetových básnikov. Na Slovensku minimálne trojka.
To je všeobecný názor medzi slovenskými literárnymi kritikmi?
Áno. Dokonca niektorý ho stavajú za slovenskú jednotku, ale buďme trochu triezvejší. Hovorí sa teda Hviezdoslav, Sládkovič, Beniak. Jeho poézia je ťažká a pravdivá, a preto aj básnik za totality jednoducho nemohol vychádzať. Nevychádzali jeho diela. Pravda sa ťažko počúvala. Od 1968. roku sme sa snažili básnika vyvolať zo zabudnutia a podarilo sa. Len Chynorany to sami neprijal, lebo bol v Chynoranoch notárom a tým pádom pre niektorých gazdov bol panslávom. Bol niečím iným. Bol niekto, kto rozhodoval o ich sporoch a chynorianski gazdovci boli dosť tvrdí a ešte sa to prenieslo do ďalšieho pokolenia. Ešte dnes mnohokrát počujem „A čo Beniak, čo tam chcete nejakého Beniaka“. A zrazu máme Beniakovu ulicu. Mnohé dediny by boli hrdé, keby mali takéhoto uznávaného básnika. Veď stačí napríklad vyjadrenie Svätoslava Veigla, na margo Beniaka. Alebo Milana Rúfusa: „Valentín Beniak? To je arciknieža poézie. My ostatní sme len jeho miništranti“ To je doslovné vyjadrenie takého veľkého básnika. Takže trošku som sklamaný Chynoranmi ako reagujú na tak významného básnika. Akoby sa prejavoval nejaký beniakovský syndróm z minulosti alebo niečo voči nemu. Istotne bol to tvrdý človek, zásadový možno jedovitý, ale neviem aký bol v skutočnosti Hviezdoslav, aký bol v skutočnosti v civile Sládkovič, aký bol Jeffers alebo neviem kto, keď si začrieme do iných básnikov. Nakoniec, čo ja viem aký boli ďalší svetový básnici, ale myslím, že niečo iné je tvorba. My neoslavujeme básnika pre jeho život , my oslavujeme jeho tvorbu. Národ žije z tvorby básnikov a spisovateľov. Samozrejme patrí mu všetka úcta a som bol rád, že miestny výbor Matice Slovenskej začal s Beniakom a že vybudoval múzeum. Žiadna obec tú na okolí zariadenie takéhoto charakteru nemá. Keď sa k tomu ešte pripojilo národopisné múzeum – to je jediné v celom okrese. Chynorany boli vždy známe vzdelanosťou a kultúrnosťou svojich obyvateľov. Tak si to držme.
Nedávno sa podarilo na určitý čas akoby znovu obnoviť divadelný súbor Matičiar. Súbor odohral jedno, myslím že veľmi úspešné predstavenie. Je možnosť, že by sa ochotnícke divadlo v Chynoranoch uchytilo znovu, aj v kontexte toho, že dvaja mladí talentovaní herci začali študovať na slovenských umeleckých školách?
Dvadsať rokov som bol vedúci divadelného súboru Matičiar v Chynoranoch. Prv než som sa stal starostom, potom sa mi to trošku tak priťažilo, už toho času nebolo. Myslel som si, že po takých dvoch troch rokoch sa človek zabehne a rozbehne možno aj znovu to divadlo. Žiaľ , potom prišiel postupný prechod kompetencií na obce a stále toho času bolo menej a menej, až som sa po viacerých rokoch rozhodol že divadlo musím obnoviť. Chvála bohu sa rozbehlo, chytili sa mladí ľudia a Marcelka. To bolo výborné, že prebrala réžiu a spravila ho takýmto vynikajúcim spôsobom. Nechcem sa toho vzdať, chcem aby to v Chynoranoch jednoducho pokračovalo a ak mám byť tým posledným mohykánom, ktorí divadlo rozbehne a bude držať, tak ním budem do konca života. Jednoducho, keď vidím tie talenty v škole. Vidíme to pri tom programe ku Dňu matiek, ktorý škola pripravuje. Tam vystupuje dvesto aj viacej žiakov, myslím že posledne vystúpilo 217 žiakov . Tých talentov máme toľko, že by bolo dobre ich podchytiť. Istotne, že doba je iná aká bývala, keď som ja bol chlapec. Nemali sme počítače, večer nebolo veľmi kde ísť, v televízií sa väčšinou pozerali správy a možno nejaký film a televízia inak už nefungovala. Nebola, čiže neboli také možnosti. Tak sme sa stretávali a hrali sme divadlo. Hralo sa za Maticu, hralo sa za hasičov, aj tri partie boli a hrali sa divadlá, čiže spoločensky sme sa stretávali. Dneska akoby mládež možno necítila potrebu spoločensky sa stretávať. Stretávajú sa, niekde v krčme, možno v nejakej herni, možno pred tým kultúrnym domom. Skôr by bolo na mieste, keby niečo zmysluplné spravili. Sám som bol prekvapený, keď sme chceli získať mladých ľudí postávajúcich pri kultúrnom dome do divadla Jánošík podľa Vivaldiho a odmietli. Budem sa snažiť aby to divadlo bolo. Ak pôjdem možno raz do dôchodku, tak prvé čo bude, rozbehnem divadlo.
K Chynoranom – všade kde idem o Chynoranoch sa hovorí ako o obci kultúrnej, divadelnej a odrazu to tu máme také…Ustupujeme od všetkého čo naši predkovia nejakým spôsobom vybudovali v tom duševnom ohľade alebo lepšie v pohľade ducha. Nemôžeme predsa len ustupovať naveky, musíme si zadržať čosi to naše tu Chynorianské. Zdravo pyšný, zdravo hrdý Slovák. Zdravo pyšný, zdravo hrdý Chynoranec. Tak si to predstavujem. A zdravo pyšný a zdravo hrdý Chynoranec by mal hrať divadlo. (ľahký smiech)
Mnohé obce majú problémy s rómskou alebo cigánskou kriminalitou. Stavajú sa múre v mnohých obciach, potom sa toho chytajú ľudsko-právne organizácie, ktoré to kritizujú. Má obec Chynorany problém s cigánskou minoritou?
Tak istotne, istotne, že ten problém je. Hlavne problém je v nezamestnanosti. V podstate sú poväčšine na sociálnych dávkach. Snažíme sa to riešiť tým, že prakticky možno všetkých sme zamestnávali na verejnoprospešných prácach, na aktivačných prácach. Nejakým spôsobom im treba pomôcť, ale tak, aby si to vážili. Je nešťastie, že cigánsky rodičia nedostatočne dbajú o výchovu svojich detí, čiže nedbajú o to, aby dieťa skončilo včas a poriadne základnú školu a vyučilo sa nejakému remeslu. Vtedy by už mali nejaký štartovací mostík do života. Mohol by niečo robiť ak bude šikovný a bude sa mu chcieť. Žiaľ rodičia nejdú príkladom. Jednoducho niektorí rodičia zaháľajú, nechce sa im robiť, a potom sú deti na ich obraz. V poslednom čase medzi týmito obyvateľmi už deti majú deti, dokonca v blízkom príbuzenstve, takže v budúcnosti možno očakávať množstvo mentálne postihnutých detí. Využívajú Tomanovej zákon o príspevku pri narodení.
Je veľa takých prípadov?
Zatiaľ je to len zopár prípadov. Celý tento cigánsky alebo rómsky problém sa stále len tlačí ako horúca kaša, ako taký val. Treba to riešiť jednoducho razantne. Doriešiť to. 600 rokov žijú Cigáni v Európe. 600 rokov sa snaží niekto ich prevychovať a oni jednoducho stále žijú na úkor ostatného obyvateľstva. Však česť výnimkám, samozrejme. Aj v Chynoranoch, česť výnimkám, nie všetci sú rovnakí. Sú zamestnaní, pracujú, hlavne tie mladé cigánske ženy sú robotné, chcú robiť. S niektorými chlapmi je to trošku problematické, sú taký lenivejší, ale nie všetci. U nás nie je taký vypuklý problém ako v obciach, kde sú typické cigánske osady. Je to tu trošku o inom. Až na jednu rodinu, ktorá je viac extrémistická a otravuje obyvateľov pri chodníkoch, keď tam chodia a dve rodiny na Moyzesovej ulici. Inak nie je tento problém taký vypuklý. A tu si myslím, že by aj obyvatelia mohli zohrať výchovnú úlohu, že nie stiahnuť plecia a nevidieť veci. Mnohokrát sú ľudia svedkami udalosti, ktoré sú hodné nahlásenia a nepovedia. Naši gazdovci sa nebáli. Jednoducho každý obyvateľ je takisto majiteľom obce. To je naša obec a každý obyvateľ nesie i určitú morálnu zodpovednosť za ňu. Teraz sa nám vyskytol trošku iný problém, Náš obyvateľ nám nasťahoval rodinu z deťmi do maringotky, do priestorov, ktoré absolútne nezodpovedajú ani možnosti výchovy, ani života, životného prostredia pre deti. Na môj podnet to riešil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske v spolupráci s Úradom práce, rodiny vo Veľkom Krtíši, kde oni patria. Obyvatelia už sú nervózni – starosta nič s tým nerobíš! Sú veci, ktoré treba vyriešiť zákonným spôsobom. predsa nemôžem zobrať mamu zo šiestimi deťmi za uši postaviť ich na cestu a zabaviť ich maringotku. To si nikto nedovolí. To je taký ďalší problém, ktorý tu je.
V blízkej budúcnosti sa vyskytne jeden veľký problém, a to bývanie cigánov. Už teraz sú nahostení v jednom dome mnohí a problém vidím v tom, že pokiaľ by obec chcela postaviť sociálny byt pre týchto ľudí, mali by sme večných neplatičov, čiže tieto problémy by sme riešili na úkor ostatných obyvateľov. Pokiaľ si on ten dom kúpi, nadobudne, tak si ho udržuje, vie sa oň starať. Pokiaľ ho dostane, tak ho zdevastuje. Čo sa týka nájomných bytov, tie by som chcel na budúci rok stavať.
Na jednom rokovaní obecného zastupiteľstva prišli páni, ktorí prezentovali projekt hnedého priemyselného parku. Myslím, že pán Kočner, podnikateľ, v spolupráci s agentúrou Sario. Spočiatku obecné zastupiteľstvo prijalo tento projekt pozitívne, čo vyjadrilo aj hlasovaním, avšak nakoniec tento projekt padol. Čo sa stalo?
Tento projekt bol, po prvé šitý horúcou ihlou. Samozrejme bol to zaujímavý projekt, ktorý preto aj zastupiteľstvo nezastavilo hneď pri prvom konaní. Počkalo na bližšie vysvetlenie a potom rozhodlo. Lebo bolo najľahšie niečo zastaviť a niekedy sa zastaví aj dobrá vec. Takže tá ponuka sa preverovala hlbšie. Po preverení boli riziká obce také vysoké, že návrh sa nedal akceptovať .Poradili sme sa tiež z pracovníkmi ZMOS –u , ktorí mali viacero skúseností z obcí a odrádzali nás od tohto projektu. Bola tam nejaká spojitosť medzi tými pánmi a Sariom. Oni sa chceli, pomocou projektu za ktorý mala ručiť obec, zbaviť nadobudnutej nehnuteľnosti, postaviť betonárku . Pripadalo nám to ako špekulácia, Niečo lacno kúpim a draho predám. Obec by musela vystavať haly pre nových podnikateľov, ktorých by mala zmluvou o budúcej zmluve zaistených. A títo podnikatelia by tam zamestnávali 80 ľudí. Čo je veľmi ľakavé. Jednalo sa o 16 miliónov €. Ak by sa nesplnili všetky podmienky EÚ, medzi ktoré patrila i povinnosť zamestnávať 80 ľudí na 10 rokov, musela by obec peniaze vrátiť. 16 mil. € by obec zničilo. Po zvážení tak veľkého rizika obecné zastupiteľstvo projekt neschválilo.
Mnohé alebo niektoré obce majú aj obecnú políciu. Bolo by možné, že aj obec Chynorany v nejakom časovom horizonte by zriadila obecnú políciu? Aké sú finančné možnosti?
Momentálne finančné možnosti nedávajú tú možnosť. Lebo je to pomerne nákladná záležitosť. Jedno je zriadiť a druhé je udržať ju funkčnou. To zriadenie by obec zvládla, len už potom prevádzka obecnej polície nie je jednoduchá, lebo nemôže byť len jeden policajt. Musí ich byť viacej. Malé a stredné obce nedokážu obecnú políciu financovať. Obecná polícia vyjde obec cca 3 mil. Sk. Pokiaľ by sme mali ako v Plaveckom štvrtku 800 obyvateľov Rómov. Typických, klasických, ktorí chodia a robia len problémy, tak to jednoducho obec musí riešiť tak, že si obecnú políciu založí. Osobne si myslím, že nie je až taký vypuklý dôvod aby sme tu políciu mali, aj keď netvrdím, že by to nebolo dobré. Ale hovorím, osobne si myslím, že naši obyvatelia nie sú takí , že by sme tú obecnú políciu potrebovali. Ten chynoriansky obyvateľ ešte predsa len nejaké zásady určité má a nepotrebuje nad sebou pelendrek.
Niektoré obce majú niečo také, čím žijú. Napríklad kúpele. Je možnosť, že aj obec Chynorany by mala niečo také, čo by tu obec poháňalo dopredu a zabezpečilo jej aj nejaký turizmus, nejaké pracovné miesta napríklad. Ako niektoré obce majú kúpele. Dalo by sa takéto niečo pre obec vymyslieť, napríklad postaviť tu nejaké golfové ihrisko alebo niečo nezvyčajné, čo nikde na okolí nie je a prilákalo by to ľudí sem, do našej obce. Je také niečo?
S týmto som sa dlhšie zaoberal, ako by sme tento počin nejakým spôsobom vyriešili. Lebo mať tú najsevernejšie položený lužný les , most zo 16. storočia a neviem možno múzeum ,zaujímavý kostol a sochy nestačí na to aby sa u nás turista zdržal dlhšie.. Sám neviem prísť na to. Myslím, že by bolo treba dať hlavy do hromady. Na mnohých obciach vidím čulú činnosť organizácií, občianskych združení, že sa zapájajú a vymyslia čo ja viem súťaž vo varení halušiek. Vymyslia nejaké také atrakcie ktoré ľudí pritiahnu, možno dvomi – tromi akciami do roka. , Dedinka, ktorá ma 200 obyvateľov a príde tam 5000 ľudí. To je niečo neskutočné.
Vidím to tak, že by sme tu vedeli spraviť takú veľmi zaujímavú atrakciu do ktorej by sa zapojila celá obec. Niečo stabilné čo sa týka kúpeľov – hovorí sa o tom, že sú, že je v Chynoranoch teplý vrt. V podstate tieto veci v súčasnosti preverujem, či vôbec je to pravda. Pokiaľ by sa potvrdilo, že taký vrt tu je a bolo by to možné ho využívať, tak to bude prvé, že budem hľadať nejaký kapitál, na jeho využitie. Priestory na golfové ihrisko – obec nemá pozemky, máme veľmi málo pozemkov. Prakticky žiadne. Zopár rolí a nejaké cesty po dedine, ale obec nevlastní pozemky, aby vybudovala nejaké golfové ihrisko, ktoré potrebuje veľké plochy. Spolieham sa na jednu vec, že pokiaľ sa nám podarí dotiahnuť vlastníctvo pozemkov na športovom štadióne a že sa dohodneme s majiteľmi, ktorí tam majú pozemky na výmene, tam by sme začali skutočne budovať kvalitné športoviská, ktoré by isto pritiahli i turistov. Verím, že sa budú dať využiť prostriedky EÚ i súkromného sektoru. Mohli by sme mať tenisové dvorce, bowlingovú dráhu, možno by sme tam mohli mať aj nejaké hokejové ihrisko. Ak by sa pridal súkromný kapitál, išlo by to, čo by nie. Nemáme takú skalu na ktorej by Matúš Čák postavil hrad. Nie sme v takom priestore. Skôr si myslím, že by sme mohli, žiť ako ozaj taká, v dobrom slove, vykričaná kultúrna obec na Slovensku.
Je potrebné vybudovať v Chynoranoch životný priestor na perfektné a pohodlné žitie, kultúrne a športové vyžitie. Aby tu obyvateľ býval rád a spokojne. Aby si tu rád postavil dom, lebo on tú má pokoj, on tu má šport, on tú má kultúru. Tak to nejak cítim , že my máme asi takéto predurčenie.
Ešte ma napadla jedna politická otázka. V sobotu máme referendum. Ako vidíte – pôjdete voliť? Prípadne ako by ste zodpovedali jednotlivé otázky?
No. Nemám jasno v jednej otázke, čo sa týka tých koncesionárskych poplatkov za televíziu. Pokiaľ je to štátoprávna televízia a ten štát rozhoduje o tom vysielaní, čo musí vysielať a koľko môže mať reklám. Tak myslím si, že ona nemôže tak natvrdo podnikať ako ostatné televízie a tie peniaze potrebuje. Keď nebude platiť obyvateľ, tak sa potom musia zvýšiť dane, alebo ten štát tie peniaze musí skrátka niekde inde nájsť. V tejto otázke mi nie je jasno a za tie ostatné som áno. Lebo predsa len referendum je vrchol demokracie. Máme tú možnosť sa vyjadriť, keďže sa nehýbu politici. Už hovoríme o tom, že skutočne tej nedotklivosti poslancov je trošku veľa. Tej imunity. Prečo? Veď mali sme prípady použitia alkoholu, prepadnutí, únosu a neviem čo a oni boli nepotrestaní. Pritom by to mali byť tí najspoľahlivejší a najčestnejší , bezúhonní občania SR. Dobre môžu sa v tom parlamente hádať koľko chcú, môžu si aj nadávať, hoci si myslím, že slovenský parlament by mal mať inú dôstojnosť. Veď nie sme nejaký kmeň, ktorý sa hentam včera vytlačil kdesi z pralesa. Teda demokracia si myslím, že je o inom, že každý má právo na slušný prejav a zaobchádzanie. Keďže referendum je prejav najvyššej demokracie, obyvateľ by ho mal využiť. Či je alebo nie je za tú otázku mal by k tomu referendu ísť, pretože sa mu to ponúka niečo úžasné , že človek môže sa takto vyjadriť, čiže má hlas toho poslanca. My nadávame na poslancov, že nesedia v parlamentných laviciach, že nehlasujú. My máme referendum a my sa toho referenda nezúčastníme. Tak to je vlastne to isté. Aj keď teda oni sú za to platení samozrejme. Ale my máme priamu demokraciu, ktorú nevyužijeme. To sa mi zdá trošku od obyvateľov ako nedocenené, alebo nevyspelé?. Mali by sa zúčastniť každého referenda. Keď už tí politici nevládzu a nevedia sa rozhodnúť, tak im to treba uľahčiť. Keď vo svojom vnútri cítim, že aspoň na jednu otázku by som mal dať áno, tak prídem a dám tú jednu otázku áno a myslím, že každý obyvateľ na Slovensku nájde to jedno áno. Každý.
Ešte by sme sa mohli dotknúť okruhu takých osobnejších otázok. Napr. – Ako trávite svoj voľný čas alebo aká je vaša najobľúbenejšia kniha, publikácia, báseň?
Tak voľný čas… (smiech) voľného času mám dosť málo. Väčšinou ho využívam zase na prípravu nejakých verejných vystúpení. Často som pozývaný na akcie okresného, krajského alebo celoslovenského významu ako recitátor. Takže dosť často si pripravujem básne a učím sa ich. Vlani som mal tiež to šťastie – otvárať jeden z programov Slovesnej jari v Martine. Prizývaný som tiež do televíznych a rozhlasových besied. Sú to podujatia, ktoré vedia potešiť a aj ma naplňajú. Je to môj koníček, ktorý si stále držím. Takže to je tá časť. Samozrejme voľný čas – človek musí sledovať politické dianie, lebo myslím si, predsa len ten starosta, aj keď nie je vrcholný politik, predsa len je politik a v tom dianí, by mal mať trošku prehľad. O tom čo sa deje a kde to všetko smeruje. Lebo je to dôležité. No a knižky – momentálne mojimi knižkami sú hlavne zákony. (smiech) Ani nie, že by to bol nejaký koníček, ale skôr nutnosť. Okrem toho pripravujem scenáre pre občianske obrady a ďalšie veci. Jednoducho aj to patrí k obci – civilný sobáš a civilný pohreb a ďalšie veci a tiež musia mať svoju úroveň, takže k tomuto pripravujem scenáre a tie scenáre idú aj ďalej, sú publikované, takže tiež môj taký koníček. Knihy – beletriu, k tej sa veľmi nedostanem. Skôr sú to životopisy nejakých známych ľudí možno z histórie ako Michelangelo a pod. Čo ma ďalej zaujíma, tak antická história, Grécko , to sú veci, ktoré ak sa dostanem k nejakej knižke tak je to vždy zaujímavé. Potom mám záhradu, ovocné stromy, chovám zajacov už od chlapca. Mám korytnačku. Voľakedy som choval andulky , ale na to už nemám čas. Takže väčšinou využívam voľný čas pre spoločenské dianie – festival, divadlo, poprípade keby sa znovu vrátila na svet poetická scéna, ktorú sme tu mali vynikajúcu. Divadlo, poéziu sme tu mali roky ročité vynikajúcu a máme vynikajúcich recitátorov. Veď nám aj deti vyhrávajú súťaže, takže by sme to mali využiť. Trošku má mrzí jedná vec, že aj ľudia, ktorí sú tak čerstvo na dôchodku a zaoberali sa týmto mnohé roky, ustúpili od tej činnosti. Tak sa mi zdá, že v Chynoranoch by sme mali asi všetko, len chýbajú nám stáli organizátori záujmových činností. Akosi sa vytrácajú aktéri, ktorí sú ochotní zobrať na seba bremeno, že budú čosi robiť, organizovať. Je to škoda, pretože ten ľudský život je dosť krátky a prežiť ho kdesi doma v papučiach a pri televízore ….
Nedávno navštívil Slovensko denverský arcibiskup Chaput a mal prejav kde spomenul, že akoby v histórii ľudstva boli mnohé obdobia, keď bolo určité zlo a určitým spôsobom sa prejavovalo. Napríklad počas druhej svetovej vojny bol nacizmus, ľudia zomreli, boli zabití v koncentračných táboroch. Na druhej strane potom bolo obdobie komunizmu, keď ľudia zomierali na hraniciach. Myslíte si, že aj dnešná doba má niečo také najhoršie, čo je úplne, že špecifikom dnešnej doby, že tým zlom tej doby. Ten denverský arcibiskup sa určitou analýzou k tomuto vyjadril, že je to tragédia potratu, teda umelého potratu alebo interrupcie. Ako vidíte nejaké zlo súčasnosti, to najhoršie čo tú máme?
No, istotne. To je veľká tragédia – potraty. My, divadelníci sme sa nakoniec týmto zaoberali ešte v osemdesiatych rokoch. Ako poetická scéna robili sme audiovizuálny program, ktorý bol namierený voči potratom a vtedajší mocipáni neboli týmto programom veľmi nadšení., Ale takmer všetky dievčenské školy nás pozvali. S programom sme obišli kus Slovenska, a učitelia na dievčenských školách alebo vedúci vedeli, že o čom to je. No a dneska, keď si zoberieme, že sa chce uzákoniť potrat. Je to vražda, a keď vychádzam z toho programu, my sme vtedy spolupracovali s gynekológmi . Oni nám dodali obrázky ako sa to dieťa trhá, ako sa hýbe to dieťa a oni ho trhajú. My sme na diapozitívoch ukazovali ľuďom ako to prebieha. Tak myslím si, že tú treba niečo robiť. Vrátiť a znovu naštudovať aj tento program. Dospelý človek, keď aj akým spôsobom, ale má určitým spôsobom možnosť brániť sa. Aj z toho koncentráku niekto utiekol. Nejaká taká možnosť bola, samozrejme nie každý. To dieťa absolútne nemá žiadnu šancu. To dieťa nemá absolútne žiadnu šancu nejakým spôsobom sa ubrániť, a to je ešte možno väčšie zlo ako ten koncentrák. Možno väčšie zlo ako vojna. Dá sa schovať. Možno aj cez tú vojnu, veď koľko ľudí prežilo, ale to dieťa nemá absolútne žiadnu šancu. To je vrchol, vrchol asi najhoršia vražda akú človek môže vykonať. A čo vidím v tomto svete ako základ zla – nejak sa to všetko vyvinulo k tomu – každý chce byť bohatý, poprípade podľa možnosti lacno prísť k tým peniazom, a nie teda len podnikaním, ale že niekoho okradnem, alebo tak že nedám spravodlivú mzdu. Vidíme ako sa rozmáha prostitúcia, ako sa rozmáhajú upratovačky, ktoré upratujú nahé. Momentálne je taký trend na tom svete, že starí páni si objednajú upratovačku, ktorá mu tam za tisíc českých korún upratuje nahá. Dva razy to týždňa to zaplatí. A dokonca sa to dáva ako návod ako lacno študentky prídu k peniazom. Tento morálny úpadok je niečo neskutočné, kde nás zavedie neviem. Keď som bol včera v Šaštíne – Sedembolestná Panna Mária a príhovor pána kardinála Tomku, ma utvrdil v jednej myšlienke, že dokedy vlastne bude vládať Panna Mária sa za nás modliť a orodovať, veď to má tiež nejakú svoju hranicu. Zachádzame, skutočne priďaleko. Morálny úpadok a čo chýba a to chýba aj Slovákom – miera pokory. Mnohí si myslia, že ten druhý je hlúpy, ten druhý je taký či onaký. Ja som niečo. Chýba pokora k svojmu postaveniu. Pokora k svojmu študovaniu. Pokora k svojej rodine. Pokora k svojej mame, bratom, spolužiakom. Prirodzená pokora. Toto chýba a možno to je problém, ktorý ľudstvo tlačí niekde tam, kde by nemalo ísť.
Nevieme byť pokorní. Na samotnej púti, čakám na sväté prijímanie a dobre, že má nestlačia ľudia k zemi, snažia sa predbehnúť, hoci sväté prijímanie dávajú ešte pol hodinu po omši. Čiže už tam sa čosi také prejavuje, akási neskromnosť. Prečo si o sebe myslíme, že sme niečo viac, ja to musím dostať prv. Ja musím stáť pred tebou, pretože ja som neviem kto. Samozrejme určitá česť patrí prezidentovi i štatutárom obce, však to je určitý dekór na pozdvihnutie slávností, ale všetko má mať svoje medze. Môj otec to vždycky tak hovoril , že aj v práci, keď niečo robíš, alebo v postavení musíš vidieť tisíc strašiakov, tisíc problémov, ktoré ty musíš pokorne riešiť. Ty nesmieš ísť do toho s tým, že si ty majster sveta a ľavou zadnou čosi zvládneš. Ty musíš vidieť tisíc strašiakov, ty musíš žiť pokorne v tom svojom. To je dôležitá vec. A to je dnes i môj názor.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, pán starosta.