Aký bol Tvoj politický vývoj? S kým si spolupracoval a kde si sa angažoval a angažuješ?
Vždy som sa pohyboval v kresťanskom prostredí. Ako dobrovoľník som sa angažoval v prolife a profamily hnutí, ale aj v organizácii, ktorá pomáha ľuďom bez domova. Pôsobím ako predseda Mladých kresťanských demokratov a predseda Slovenského katolíckeho akademického spolku Istropolitan, ktorý minulý rok oslávil 25 rokov. Som členom Spoločenstva Ladislava Hanusa, som členom Fóra života o.z., poslucháčom a členom kresťanskodemokratickej akadémie KREDIT. V mladších rokoch som sa angažoval v projekte Dobrá novina, Mladí KDS, KDMS. Nezištnej a dobrovoľníckej práci som teda venoval veľmi veľa hodín.
Ako sa cítiš? Ako človek protestujúci, alebo nadväzujúci na tradíciu?
Z môjho laického pohľadu existuje posvätná tradícia ako učenie apoštolov a ich nasledovníkov a obyčajná tradícia, ktorá sa tvorila v priebehu dejín prostredníctvom koncilov a iných cirkevných dokumentov najvyššej autority. Pre mňa je tradícia jedným zo základných zdrojov viery, ale je tu aj samotné Sväté písmo. Existuje hierarchia právd. Sociálna doktrína Cirkvi sa začala pomaly tvoriť a z histórie vieme, že sa stále vyvíja a dopĺňa. Táto myšlienková tradícia je veľmi bohatá a máme z čoho čerpať. Prezentuje veľmi dobrý návod na spravodlivé usporiadanie spoločnosti.
Ale v istom rozmere sa tradicionalizmus môže dostať do mŕtvej polohy. Kresťanská viera, ak správne žitá je niečo živé, tvorivé a otvorené pre nové impulzy.
Zároveň ale som aj protestujúcim – aj emeritný pápež Benedikt v jednej knihe napísal, že ako kresťania sa v súčasnej situácii ocítame v postavení, kedy máme nie len právo, ale aj povinnosť protestovať. Ak vidíme to nesmierne ľudské utrpenie spojené s vojnami, humanitárnými katastrofami, úkladné vraždy, legálnosť umelých potratov alebo morálnu dekadenciu – je veľmi ťažké nezaujať k tomu morálny postoj.
Ako vnímaš rozdiel medzi „malou“ teda komunálnou politikou a veľkou? Ktorá je ti sympatickejšia a prečo?
Komunálna politika je veľmi úzko zameraná na konkrétne požiadavky a problémy miest a dedín. Vie veľmi pohliť. Často v nej chýba profesionalita. Starostovia v niektorých obciach sú ako diktátori.
Veľká politika je oveľa zaujímavejšia. Ide v nej skutočne o veľa. Môže byť nástrojom veľkého dobra, ak je spravodlivo vykonávaná, ale aj nástrojom veľkého zla, ale nie je zameraná na dobro spoločné, ale len privátne.
Dnes je veľa nesystémových politických strán. Ako vnímaš ich úlohu v spektre politiky? Majú dlhodobú perspektívu, alebo je to len módny trend?
V tomto chápaní delíme strany na “štandardné – systémové” a “alternatívne- nesystémové”. Tie nesystémové požadujú zásadnú spoločenskú zmenu – zmenu systému. Ak pod tým systémom chápeme systém, v ktorom vládnucé politické subjekty ovládajú celý štát, prerozdeľujú si medzi svojími verejné zdroje a makiavelisticky sú zamerané na udržanie svojej moci, potom je potrebné niečo s týmto systémom robiť.
Tiež sa radím k ľuďom, ktorí by radi videli zásadné spoločenské zmeny. Bolo by dobré postaviť Slovensko na nových ústavných základoch.
Nesystémové politické subjekty prinášajú mnohé myšlienky. Ktoré z nich sú ti sympatické a z ktorých máš strach?
Potreboval by som vedieť, ktoré politické subjekty považuješ za nesystémové. Je tu napr. návrh exekučnej amnestie: počet ľudí, ktorí sú zadĺžení je šokujúco vysoký. Je potrebné hľadať politické riešenie. V tomto prípade by som bol skôr, aby sa nezasahovalo do právnych vzťahov, ktoré v minulosti vznikli. Hľadajme radšej riešenie pro futuro. Bol by som za to, aby sa prísnejšie reguloval finančný sektor, najmä sektor úverový. Je potrebné eliminovať činnosť rôznych nebankových subjektov.
Najväčšie obavy mám z toho ako sa pomaly darí predierať sa novej forme totalitarizmu, ktorá súvisí s gnózou dualizmu, ktorá oddeľuje telo od duše, pričom telo zohrava podradnú úlohu vo vzťahu k duši. V spojení s radikálnym poňatím ľudskej autonómie si potom ľudská osoba môže sama určiť podobu svojho tela a podobu svojej duše. Vidím v tom istý útok na ľudskú prirodzenosť. Nebolo to tak dávno čo sme si prešili dvoma podobami krvilačných ideologii v podobe komunizmu a nacizmu. Nemôžeme si myslieť, že ľudstvo je už za vodou. Myslím si, že stále sa bude niečo objavovať až do konca dejín. Súčasnú situáciu čítam tak, že znovu sa tu na Západe objavuje niečo nové na čo musíme upozorňovať. Ďalšie výzvy sú spojené s medicínskym pokrokom a týka sa tém ako ľudské klonovanie a pod.
Prečo tradičné politické strany tratia „dych“? Strácajú témy, nie sú schopné nájsť charizmatických politikov, vyprázdňujú sa a predovšetkým ich atraktivita klesá natoľko, že majú problém sa udržať na politickej scéne. Aký je dôvod?
Smer sa prekvapujúco stále celkom drží. Horšia situácia je medzi stranami, ktoré reprezentujú alternatívu voči Smeru. Nie je tu jedna dominantná osobnosť. Nemôžem, ale súhlasiť s myšlienkovým základom tej otázky, z ktorého vyplýva, že charizma lídra má byť rozhodujúca. Charizma lídra – ako nám dejiny ukazujú – môže byť často práve problémom, najmä ak sa charizmatický líder zvrhne na tyrana.
Sme svedkami, že dlhodobé témy politických strán sa stierajú. Posun tradičných pravicovo orientovaných hodnôt smerom k prinášaniu benefitov sľubovaných ľavicou (napr. sociálne služby, akceptovanie požiadaviek odborárov) je bežnou praxou. Pokiaľ podpora občanov je adresná a preto účinne pomáhajúca dá sa s ňou súhlasiť. Často ale tento posun doľava je spojený aj s posunom k hodnotám viacej vzdialených od konzervatívneho vnímania sveta. Aká je tvoja orientácia a ako ju je schopný vnímať jednoduchý človek, ktorý príde domov unavený z práce?
Hlásim sa skôr ku katolíckemu politickému mysleniu ako ku konzervativizmu, ktorý je širší myšlienkový prúd a zahŕňa v sebe aj politické myslenie aj agnostikov a ateistov, prinajmenšom v prípade, ak vychádzame z definície Roberta Nisbeta. Tradícia Cirkvi odmieta aj socializmus (v krajnej podobe komunizmus), aj kapitalizmus (minimálne v podobe trhového fundamentalizmu). Deifikovanú vieru v sebestačné mechanizmy voľného trhu podrobil veľmi silnej kritike pápež František vo svojom programovom dokumente Evangelii Gaudium.
Pozitívne vnímam zvyšovanie minimálnej mzdy, ale praktické prevedenie musí byť také, aby reálne pomohlo ľuďom, ktorí na jej úrovni zarábajú. Zároveň je potrebné sa vyhnúť platovému populizmu. Niektorí katolícki autori rozpracovali teóriu distributivizmu. Jej konkrétnym príkladom je taký typ obchodnej spoločnosti, na ktorej ziskoch má účasť každý jej zamestnanec.
Musíme uznať, že v niektorých regiónoch Slovenska sú veľmi nízke mzdy. Je to vážny problém, na ktorý neexistuje jednoduché riešenie. Každý človek by mal mať dôstojnú a dobre platenú prácu. Myslím si, že úlohou štátu je aj regulovať niečo čomu sa hovorí verejná morálka – snažiť sa potlačiť javy ako hazardovosť, alkoholizmus, užívanie návykových látok, veľkým problémom je užívanie pornografie a pod.
Kresťanská politická scéna prechádza veľkým prerodom a nevie sa čo z neho vznikne. Si súčasťou mladej katolíckej inteligencie – vedel by si ponúknuť nejaké myšlienky pre obnovu, obrodu kresťanského politického angažovania?
Kľúčovým pojmom k obnovej kresťanskej demokracie je pojem: veľkorysosť alebo veľkodušnosť. Líder kresťanskej politickej strany musí byť človekom veľkodušným – neriadiť stranu ako svoju firmu, nemyslieť len na seba, ale pozerať sa aj do budúcnosti na to čo po mne zostane, musí mať veľmi dobre vypestovaný cit pre výber ľudí – a tých najlepších musí ťahať dopredu, dať im v strane priestor pre ich realizáciu a podporovať ich v osobnostnom a odbornom raste. Je veľmi zaujímavé, že aj Ivan Šimko, František Mikloško alebo Vladimír Palko sa zhodujú, že Ján Čarnogurský bol tým človekom, počas ktorého posobenia KDH bol silným a rešpektovaným hnutím. Ján Čarnogurský bol veľkodušným človekom. Jeho nástupcovia už nedorástli do takého formátu.
Aký je rozdiel medzi pravicovou orientáciou, teda na konzervatívne hodnoty a extrémizmom? Dnes je často označovaný politik podporujúci históriou overené modely za nemoderného, často nevedeckého a niekedy až ako extrémistického. Ako sa cítiš pri takomto postoji voči politikom. Si extrémista, alebo radikál?
Za extrémistov a radikálov sú dnes označovaní ľudia, ktorí požadujú zásadné spoločenské zmeny a nesúhlasia so status quo establishmentu. Sú tu malé skupiny, ktorých radikalizáciu je potrebné jednoznačne vnímať ako nebezpečnú: v prvom rade ide o tichý vzrast radikálnej ľavice, ku ktorej sa hlási aj mnoho mladých ľudí. A potom tu máme nejaké krajne pravicové skupiny. Problém oboch týchto štruktúr je v tom, že alternatívu, ktorú voči establishmentu ponúkajú je rovnako zlá alebo horšia ako súčasný režim.
Zároveň je tu ale legitímna, až nevyhnutná požiadavka k tomu, aby sme na Slovensku mali spravodlivejšie spoločenské usporiadanie, ktoré viac pomáha realizácii základných ľudských dobier.
Považuješ za vhodné, aby mohli adoptovať deti homosexuáli? Prečo áno, prečo nie? Veď predsa dieťa vyrastajúce v rodine je na tom lepšie ako v ústave. Alebo sa mýlim?
Sociologička z Univerzity v Chicago povedala, cit. “No one should pay any attention to studies that are poorly done. They are just some stories, they really are not science.” v slovenčine “Nikto by nemal venovať pozornosť štúdiam, ktoré sú nekvalitné. Sú to len príbehy, nie veda”.
Najmä v USA v tejto otázke prebieha veľmi veľký zápas, v ktorom sa v záujme toho, aby sa obhájila “progresívna” pozícia nerešpektujú akademické štandardy. Ak si dobre spomínam na Slovensku máme mnoho detí na adopciu a zároveň aj veľký počet žiadateľov. Počet žiadateľov prevyšuje počet detí. Štát musí vždy sledovať ten najvyšší ideál a snažiť sa ho dosiahnúť. Právnym jazykom sa hovorí o hľadaní ideálneho modelu správania sa subjektov práva. Je jasné, že biologická rodina matky a otca je najlepším miesto pre výchovu dieťaťa. Toto musíme sledovať. Ak adopčný proces trvá príliš dlho, musíme investovať väčšie prostriedky do toho, aby sa urýchlil.
Môj postoj je podobne ako postoj mnohých kvalitných expertov k homosexuálnym adopciám jednoznačne odmietavý.
Surogátne materstvo je témou, ktorú sa niekoľkokrát pokúšajú otvoriť na pôde EÚ. Vieme, že nelegálne prekvitá. Podporuješ rodičov, ktorí nie sú schopní mať dieťa, aby použili prostriedky, ktoré poskytuje súčasná veda a technika? Ak áno, prečo, keď nie, tak uveď také dôvody, ktoré budú všeobecne akceptovateľné. Vidíš ťažkosť pri tom, že pohľad nábožného je iný, než toho, kto neverí v Boha?
V rodinnej politike alebo v rodinnom práve musí byť prvoradý princíp sledovania “najlepšieho záujmu dieťaťa”. Tento záujem je v súčasnosti definanový v článku 5 slovenského zákona o rodine. Pri surogátnom materstve dochádza k veľmi vážnemu zásahu do práv budúceho dieťaťa. Dieťa sa tu stáva predmetom obchodu, pričom sa často zneužíva ťažké sociálne postavenie ženy, ktorá má dieťa vynosiť.
Dá sa predpokladať, že v dohľadnej dobe bude opäť téma umelé ukončenie tehotenstva. Slovenskú politickú scénu rozvíril predložený návrh zákona, ktorý do veľkej miery kopíroval poľský zákon, bez potrebných analýz. Najväčším problémom bol predkladateľ zákona v parlamente. Otázka znela, či je možné prijať život chrániaci zákon, ak predkladateľom je ten, čo si život neváži (aspoň to mnohí tvrdia). Podporil by si návrh, ktorý predkladá ten, kto nie je na „správnej „ strane, alebo nie. Lebo situácia sa môže ľahko zopakovať.
Politicky angažovaní kresťania by mali byť autonómnou politickou silou, ktorá uvažuje o svete podľa evanjelia Ježiša Krista. Pre nás nemôže byť rozhodujúca mienka “liberálnych” elít alebo médií. Zároveň ju ale nemôžeme ani úplne ignorovať. V tejto téme by sa nemalo politikárčiť. Ak niekto, kto možno nie je morálne čistý človek, zrazu chce spraviť niečo dobré, budeme ho za to haniť? Je už vecou prudentného politického prevedenia konkrétneho politika, aby povedal, že zákon podporím, ale zároveň odmietam to zlé čo navrhovateľ presadzuje. Pôsobí to ako keby súčasní kresťania v parlamente nevedeli robiť politiku. Vznikol spor, ktorý ani vzniknúť nemal a nemusel. Aspoň niektorých prebudil k aktivite.
Vidíme, že v Európe, ale aj v Amerike vznikajú nové zoskupenia, alebo sa odštiepujú od do teraz konzervatívnejšie orientovaných, ktoré sa dôsledne orientujú na tradičné konzervatívne hodnoty, ako rodina, ľudská dôstojnosť, náboženstvo. Pridŕžajú sa základných ľudských práv, tak ako ich definovala Charta OSN. V čom vidíš ich prínos, ale aj nebezpečie?
Asi sa úplne nezhodneme v pomenovaní tej situácie. Ja sledujem vzrast nacionálneho populizumu v USA, Taliansku, Maďarsku a iných krajinách. Čoskoro sa začne realizovať Brexit.
Nie je to úplne moja šálka kávy, síce z istého pohľadu je to lepšia alternatíva ako globalistický progresivizmus mocných nadnárodných korporácii a elít. Veľkou témou je téma migrácie a jej riešenia. Z katolíckeho pohľadu vínam 2 polohy: na jednej strany je tu veľmi silný hlas pápeža Františka, v línii ktorého ide aj delegácia Svätej stolice pri OSN a pakt o utečencoch, ale aj o migrantoch silne podporujú až na malé námietky. Je potrebné zdôrazniť, že toto sú ľudia nanajvýš kompetentní. Svätá stolica tam posiela svojich najkvalitnejších mužov. Myslím si, že jedným zo základných princípov praktického politického katolicizmu je, aby bol súladný s misiou Svätého otca. Tu musí byť harmónia a vernosť. Katolíci, ktorí majú iné pohľady by sa mali snažiť byť maximálne zdržanliví v ich verejnej prezentácii.
Odklon od tradičných politických strán, alebo ich hodnôt, ako je napr. CDU/CSU, alebo aj na Slovensku, prináša nové tváre na politickú scénu. Sú to často mladí politici, tridsiatnici (Španielsko, Rakúsko, ale aj inde). Myslíš si, že Slovensko je zrelé na takýto vývoj?
Veľmi často si môžeme všimnúť ako sú mladí politici nedostatočne intelektuálne a osobnostne pripravení na verejnú službu. Politiku je potrebné brať s veľkou vážnosťou, pretože v nej ide o smerovanie celého štátu. Cez politiku je možné vykonať veľa dobra, ale aj veľa zla. Adenauer sa stal lídrom v 73 rokoch a aj jeho zásluhou SRN prešla ekonomickým zázrakom. Myslím si teda, že skôr je lepšie, ak štát riadia skúsení ľudia. Veľký prínos ale môžu mať aj mladí ľudia, ktorí sú ešte čistí, nepošpinení, stále plní ideálov.
Ak existujúce politické subjekty sú strnulé, považuješ ich premenu pôsobením skupiny “rebelov“ vo vnútri za schodnú cestu zmeniť orientáciu, alebo uprednostňuješ zakladanie nových možno rizikových projektov za schodnejšiu cestu? Skúsenosť ukazuje, že odštiepené skupiny neboli schopné dlho sa udržať na trhu. Aké sú dôvody neúspechu?
Vždy je to potrebné individuálne vyhodnocovať. KDH počas svojej existencie zažilo mnoho odchodov. Nedávno vznik KDŽP a potom odchod A. Záborskej a vznik Kresťanskej únie. My sme založili KDŽP nie kvôli sebe, ale z toho dôvodu, že Alojz Hlina začal KDH premieňať do podoby, s ktorou sme sa nemohli stotožniť.
Politik má oslovovať občanov, nielen svojich voličov. Aké metódy uprednostňuješ? Športové oblečenie, či tradičný oblek? Ktoré elektronické médium? Imidž dobrého politika nevytvára len oblečenie, ale najmä kultúrne zázemie. Aká kultúra ti je najbližšia? Hudba, architektúra, literatúra, filozofia? Prečo? Čo z tohto najviac formuje tvoj postoj k politike?
Som aktívny na sociálnych sieťach a snažím sa ich využiť naplno. Mám rád klasickú alebo pokojnú inštrumentálnu hudbu, ktorú počúvam najmä pri čítaní. Páčia sa mi budovy rôznych architektonických slohov, najviac ma asi priťahuje krása francúzskych vidieckých sídiel. Mám taký sen, že by som nejakú časť života prežil na francúzskom vidieku. Venujem sa prirodzenoprávnemu mysleniu, ktoré má tomistické korene. Počas svojho bakalárskeho štúdia som sa venoval politickej filozofii, najmä mysleniu autorov ako sú Joseph de Maistre, Ryszard Legutko, Erik Kuehnelt-Leddin, čiastočne ma zaujali aj niektoré práce Hans-Hermanna Hoppe najmä jeho dielo Democracy, God that failed. A samozrejme všetko čo sa týka katolíckej sociálnej náuky je predmetom môjho záujmu.
Ťažká otázka. Predpokladám, že chceš podporovať hodnoty reprezentované rodinou. Ktoré konkrétne opatrenia, ako napríklad pri zlaďovaní rovnováhy medzi rodinným životom a zamestnaním považuješ za najdôležitejšie? Aký je tvoj postoj k neplatenej práci a ako vnímaš jej rodový rozmer?
Je potrebné zvýšiť materský a rodičovský príspevok. Veľmi dobré je, že nedávno bol schválený zákon o mladomanželských hypotékach. Pre dieťa je lepšie, ak v kľúčových fázach vývoja je v prítomnosti matky. Ako spoločnosť musíme materstvo vedieť oceniť.
Väčšinu neplatenej práce vykonávajú ženy. Preto opatrenia, ktoré chcú neplatenú prácu oceniť sledujú cieľ rodovej rovnosti. S takýmto chápaním rodovej rovnosti ako kresťania súhlasíme.
Vieme, že sa mení skladba obyvateľstva. Starneme. Na jednej strane to znamená, že nám chýbajú deti, ktoré by mali nás zastúpiť. Aké konkrétne opatrenia podporuješ a ako sa staviaš k niektorým populárnym riešeniam, ako napr. nahrádzať nedostatok pracovnej sily dovozom z tretích krajín, alebo podporou vlastných občanov, ktorí sa rozhodli žiť v zahraničí, alebo dlhodobým, podporou rodín tak, aby sa rozhodli mať deti?
Najlepšie a najbezpečnejšie je podporovať rodinu. Sledujem, že Maďarsko prijalo zásadné prorodinné opatrenia. Ekonomická migrácia zo sebou prináša mnoho rizík ako sú sociálne napätie a kriminalita. Nie vždy sa darí migrantov integrovať do spoločnosti.
Podporuješ zastropovanie odchodu do dôchodku? Prečo a aké vidíš riziká?
Nemáme na túto tému vyhranený názor, ale som si istý, že štát musí prijímať najmä také opatrenia, ktorú budú viesť k tomu, aby sa vek odchodu do dôchodku nemusel zvyšovať. Najmä opatrenia spojené s podporou rodiny.
Žijeme v dobe sledovania občanov. Pred tým to robili udavači, teraz máme na to technické prostriedky. Orwellovské hrozitanske vízie sú dnešnou realitou dávno prekonané. Považuješ opatrenia GDPR za dostatočné, alebo jednoducho to máme vzdať? Existuje aspoň aká taká ochrana, aby naše banky nevedeli, koľko a akého mäsa som kúpil v ktorej obchodnej sieti?
Experti na ochranu osobných údajov uvádzajú, že prijatie GDPR bolo nevyhnutné a po 9 mesiacoch jeho uplatňovania alebo účinnosti je s GDPR spokojnosť. Aspoň, ak vychádzame zo stanovísk Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov. Podľa môjho názoru GDPR poskytuje občanovi dostatočné nástroje na to, aby sa mohol voči spracúvaniu jeho osobných údajov chrániť. Dôležité je, aby občania poznali svoje práva. GDPR je skutočne veľmi rozsiahly a komplexný právny predpis. Keď som ho prvýkrát začal čítať bol som šokovaný už len rozsahom tzv. recitálov – čo je niečo ako úvodný objasňujúci text k nariadeniu, ktorý zároveň nemá normatívnu povahu.
Na koniec nezvyklú otázku, ktorá ukazuje na ľahkosť pri riešení život prinášajúce situácie. V politike sú dovolené niekedy netradičné postupy. Akú úlohu hrá pri tom politický vtip?
Práve dnes som si z knižnice vytiahol známu knihu Vladimíra Palka, ktorú som si prečítal po 8 rokoch. Spomína tam kanadského katolíckeho premiéra Pierre Trudeaua, ktorý po jednom rokovaní s kráľovnou predviedol neuveriteľný kúsok tzv. Trudeauovú piruetu. Vraj sa táto fotografia, ktorá ju zachytáva stala jednou z ikonických fotografií 20. storočia. Kanadský premiér takýmto vtipným porušením etikety vyslal silné gesto. Myslím si preto, že inteligentným a sofistikovaným vtipom sa dá dosiahnuť veľa.
Otázky kládol Stanislav Trnovec
(https://blog.postoj.sk/autor/stanislav-trnovec)
