KDMS žiada odvolať nositeľov súdnych perzekúcii

Kresťanskodemokratická mládež Slovenska privítala výstup z dielne Ústavu pamäti národa, ktorým bol sprístupnený zoznam odsúdených podľa §§ 109 (nedovolené opustenie republiky) a 110 (nedovolené vniknutie na územie republiky) Trestného zákona z roku 1961 v rokoch 1977 až 1989 spolu s menami vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov aj znalcov.

.

Podľa výskumu ÚPN bolo v tomto období perzekvovaných okolo 13-tisíc ľudí. Pre skutočné porozumenie tejto tragédie, je dôležité vžiť sa do konkrétnych obetí týchto procesov. Osoby zodpovedné za perzekúciu týchto ľudí – hlavne prokurátori a sudcovia – vykonávali justičné krivdy napriek tomu, že v roku 1977 Československo ratifikovalo Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a tiež ratifikovalo aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré občanom republiky mali garantovať základné ľudské práva, vrátane práva slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu a teda aj svoju vlastnú, čo bolo garantované napríklad v článku 12 ods. 2 MPOPP. Konanie týchto osôb nie je možné žiadnym spôsobom ospravedlniť: uprednostnili vlastný kariérny postup pred vykonávaním spravodlivosti.

.

KDMS považuje za šokujúce, že niektorí zo sudcov, ktorí sa na perzekúciách podieľali, dodnes súdia, dokonca niektorí sú sudcami Najvyššieho súdu SR.

.

Povolanie sudcu sa v právnom štáte nachádza na vyššom spoločenskom rebríčku. Malo by odzrkadľovať vysoké vzdelanie a vzorný mravný status, pretože sú to práve oni, ktorí rozhodujú o konkrétnych osudoch ľudí, vykladajú zákony a tvoria spravodlivosť. Ono totiž v poslednej fáze súdneho procesu prichádza rozhodnutie, aplikácia zákona, jeho výklad. Takýto výklad vychádza z vnútorného presvedčenia sudcu a k jeho postoju k právu a spravodlivosti. Sudca vykladajúci právo, resp. právne predpisy, by mal byť vzorom humánnosti, mravnej spôsobilosti s rešpektom k tradícii a mal by prispievať k tvorbe spravodlivosti. Pretože ako taký, by mal prenášať hodnoty spoločnosti do aplikácie zákonov, obrusovať ich nedostatky, tvoriť spravodlivosť, má byť s týmito hodnotami stotožnený. Sudca sa totiž neobmedzuje len na jazykový výklad zákona. To ani nemôže. Právo nie je len textom bez ducha, ale je nositeľom hodnôt spoločnosti, a preto je potrebné, aby tomu sudca aj zodpovedal, a to najmä v súčasnosti, kedy štát nie je riadený jednou stranou, ale je založený na princípoch demokracie a vlády práva.

.

Sudcovia, ktorí pre svoj kariérny postup vstúpili do Komunistickej strany Česko-slovenskej a zvlášť tí, ktorí sa podieľali na rozsudkoch popierajúcich prirodzené práva, humánnosť i spravodlivosť, by mali byť zbavení svojich funkcií.

.

Bývalý režim zanechal v slovenskej spoločnosti hlboké rany. 17. novembra 1989 sme sa rozhodli, že sa pokúsime o lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Napriek tomu nás dedičstvo bývalého režimu stále dobieha a nedarí sa nám s ním plne vysporiadať. Mimoriadne nutným krokom v procese vyrovnávania sa so socialistickou minulosťou nášho štátu, je podľa nášho názoru výmena prokurátorov a sudcov, ktorí sa na perzekúciách podieľali, no aj po vyše 25 rokoch od zmeny režimu naďalej vykonávajú svoju činnosť.

.

.

V Bratislave 30.1.2017

.

.