(Milan Hudaček je katolícky kňaz a zároveň člen Spoločnosti Ježišovej. Plánovaný rozhovor pre podkast Na hlbine sa nakoniec uskutočnil v písomnej forme. Otcovi Milanovi Hudačkovi som položil niekoľko otázok týkajúcich sa rehole jezuitov, ale aj aktuálneho diania v Cirkvi.)
Čomu sa aktuálne venujete?
Aktuálne sa venujem triedeniu materiálu určenému pre rehoľný archív. Archív majú jezuiti už dva roky v Ivanke pri Dunaji a počas víkendov dochádzam do Bratislavy. Tu sa venujem pastoračnej službe v jezuitskom i uršulínskom kostole.
Kde vzniklo Vaše povolanie k Spoločnosti Ježišovej?
Duchovné povolanie vznikalo v rokoch môjho miništrovania vo farnosti a v kruhu nábožensky zmýšľajúcich priateľov i spolužiakov. Na strednej škole som sa viac zaujímal o informácie, ktoré by viedli k realizácii vnútornej túžby a po maturite som to aj vyskúšal podaním prihlášky na CMBF. To bola prvá etapa. Skončila neprijatím na bohosloveckú fakultu a pokračovala skúškou povolania. Vojaci ma odviedli na dvojročnú vojenskú službu do Čiech. Po jej skončení v roku 1984 som sa vrátil do Bratislavy. Tu som sa dopočul o podzemnej cirkvi a postupom času som sa zoznámil aj s niektorými jej protagonistami. Znovu som sa prihlásil na verejné štúdium bohoslovia a bol som prijatý do formácie v kňazskom seminári. Školu som ukončil kňazskou vysviackou v júni 1989. Rok pred tým som vstúpil do rehole jezuitov a moja základná formácia skončila v roku 1990.
V čom spočíva charizma jezuitov?
Jezuiti pracujú na obnove katolíckej viery. Obnova mala v histórii rôzne podoby. Raz jezuiti museli viac pracovať pri obrane viery proti nekatolíckym trendom, inokedy pamätať na jej ohlasovanie. Rehoľa využila záujem sveta o nové kraje v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a s pomocou panovníckych dvorov tam odchádzala v pátroch rôznych profesií, aby v nových krajoch aj sociálne slúžili domorodým ľuďom. Jezuitský lodivod Jabub Longa zo Slavkova, pred sto rokmi, prevážal od Indického oceánu po Zambezi ľudí, materiál i zásoby pre misijný rozvoj regiónov v Mozambiku a Zambii. Obnovu Katolíckej cirkvi i rehoľného života preniesol Druhý vatikánsky koncil pred 60 rokmi do nových oblastí. Pápež Pavol VI. určil jezuitom zápas s ateizmom ako apoštolskú úlohu. Pápež Ján Pavol II. prikázal reholi, aby pomáhala adaptovať posledný koncil do života Cirkvi. Benedikt XVI. žiadal jezuitov aby rozmnožili svoje pastoračné úsilia v prospech nerozlučiteľnosti manželstva a starostlivosti o homosexuálne osoby.
V čom je podstata a unikátnosť Ignacianskej metódy a aký je jej cieľ a zmysel?
Ignacianska metóda vedie človeka k pochopeniu jeho vlastného cieľa na zemi. Jezuiti si pri tom pomáhajú duchovnými cvičeniami. Cieľom je nájsť Božie kráľovstvo pomocou vlastného miesta na zemi. Problém je to, že ľudia si zamieňajú cieľ za prostriedok. Cieľ je Božie kráľovstvo a prostriedok je vlastné miesto. Ľudia to často aj po duchovných obnovách obrátia poradie opačne a hľadajú najprv vlastné miesto a až potom Božie kráľovstvo, ktoré má byť cieľom. Jezuiti pociťujú ťažkosti so spiritualitou hnutí, ktoré vidia svoju ponuku pre ľudí zavŕšenú pri nájdení vlastného miesta náboženského angažovania sa na zemi. Duchovné cvičenia sa preto usilujú o obrátenie tohto poradia a hodno spomenúť, že obrátili už viac ľudí než je písmenok v tejto knižke.
Aký je stav rehole na Slovensku?
V Slovenskej provincii je 76 jezuitov. Na Slovensku z nich pracuje 57 v 7 komunitách a zvyšok pracuje, alebo študuje v zahraničí najmä v Ríme, v Čechách a po jednom na Ukrajine, v Anglicku a v Izraeli. Do rehole patria aj traja gréckokatolícki biskupi na Slovensku.
Zachytil som informáciu, že klesá záujem mladých ľudí o vstup do jezuitskej rehole. Aké sú podľa Vás príčiny poklesu záujmu a ako slovenskí jezuiti reagujú na tento trend?
Príčiny vychádzajú z toho, že ubúda kresťanov vo vyspelom svete. Aj u nás sa podľa posledného sčítania obyvateľstva ku Katolíckej cirkvi prihlásilo o 10% menej obyvateľov ako pred desaťročím. Znížila sa aj celková natalita detí a tým pádom ubúda aj krstov. Keď nemáme pokrstených, logicky budú chýbať aj povolania. Sú to varovné údaje, o ktorých avizoval našu cirkev Pastiersky list slovenských biskupov. Budúcnosť a kvalita Cirkvi sa pripravuje už desaťročia pred súčasnosťou. Je pochopiteľné, že čoraz viac sa pobádajú laici, aby vstúpili a zapojili sa do evanjelizácie v dnešných časoch a tým ponúkli Cirkev svoje sily.
Niektorí považujú jezuitov ako „liberálnych“ alebo „progresívnych“. Ako to vnímate? Nastal v priebehu 20. storočia nejaký teologický posun v jezuitskej reholi?
Je veľmi jednoduché roztriediť ľudí, nájsť znevýhodnených a cítiť sa v bezpečí. Úlohou každého pokrsteného ako aj kresťanských komunít je prehlbovať vieru. Čo je aktuálne nové je antropologický posun vo vydávaní kresťanského svedectva smerom k človeku. Všetci sa tomu tešíme, lebo by nám chýbali dnešné aktivity v Cirkvi, ktoré napomáhajú rozvoj misie navonok i do jej vnútra. Jezuitská rehoľa v tomto posune prijala do svojho apoštolského zamerania podporu spravodlivosti vo svete. Od koncilových rokov bolo vo svete zavraždených 72 jezuitov v nasadení za hlásanie viery a obranu Cirkvi. Verím, že mnohí z nich budú neskôr aj blahorečení. V ostatných rokoch jezuiti prijali do svojej misie ešte starostlivosť o utečencov, o mladých ľudí, o ochranu zeme (ekológia) a prehĺbenú duchovnú asistenciu ľuďom pomocou exercícií.
Jezuiti od svojho založenia v roku 1540 dokázali vybudovať veľké dielo. V čom spočíva to tajomstvo jezuitov, ktoré im dáva silu a energiu budovať a rásť?
Tajomstvom jezuitov pri ohlasovaní evanjelia je osoba Ježiša Krista. Podľa neho má meno aj rehoľa a v ňom pramenia aj úsilia rehoľníkov sprítomňovať ho vo všetkých kultúrach. Sv. Ignác chcel aby jezuiti boli aktívni v kontemplácii. Znamená to, že modlitba sprevádza aj ich evanjelizačný postup. Ide o proces, súčasťou ktorého sú aj duchovné cvičenia, aj reflexia o situácii a o prostriedkoch pre nové úlohy. Druhý vatikánsky koncil vypracoval analýzy súčasnej spoločnosti a následne zadal usmernenia pre pastoračnú prácu aj rehoľníkom. Jezuitská rehoľa na ďalších, doterajších piatich generálnych kongregáciách, určila ďalšie praktické úlohy, ktoré vychádzajú z jej charizmy.
Ako je možné vybudovať si priateľstvo s Ježišom Kristom?
Medzi najhlbšie túžby, ktoré vložil Stvoriteľ do ľudských duší sú túžby po večnosti. Na báze rovnakých túžob sa medzi ľuďmi rodia priateľstvá. Ježiš svojim najbližším povedal, že ich pokladá za priateľov. To znamená, že ľudia môžu zachyť tieto túžby a môžu ich v priateľstve s ním ďalej aj rozvíjať. Široký vejár svätých v kresťanstve hovorí o konkrétnych príkladoch a možnostiach ako aj tí, ktorí s tým nerátali, sa takými zoči-voči konkrétnym životným výzvam zrazu stali. Ježiš pri poslednej rozlúčke s najbližšími povedal „Dúfajte! Ja som premohol svet.“ Jeho slová i nasledujúce činy naznačujú víťazstvo nad svetom hriechu a i perspektívu cesty s ním. Prvé kroky priateľstva s Ježišom začínajú konkrétnou dôverou v jeho slová.
Venujú sa jezuiti aj pastorácii osôb s neheterosexuálnym cítením? Akým spôsobom je možné tieto osoby sprevádzať?
Áno, venujú sa im. Aj v takýchto prípadoch jezuitom ide o spásu, ktorú im chcú sprostredkovať. Cirkev to verejne pripomína, aby s veriacimi pobádala aj ďalších pochybujúcich pre potrebné kroky. Ani v zložitých situáciách nemá ľuďom chýbať nádej a konkrétna pomoc. Vzájomná spolupráca je prvý krok, či spôsob ako nájsť s nimi a pre nich obnovený životný štýl. Na Slovensku sa konkrétne tomuto apoštolátu jezuiti venujú len v jeho počiatočných fázach. Biskupská konferencia poverila iného kňaza, ktorý sa pomocou siete spolupracovníkov stará o tých, ktorí chcú v živote nastúpiť na perspektívnejšiu cestu. Každé úsilie sa ráta, pretože je zážitkom novosti s Kristom.
Ako jezuita, ako vnímate pontifikát Františka? V čom je jeho doktrinálny prínos? Ako vnímate tie hlasy, ktorých je veľa a aj z najvyšších poschodí, ktoré hovoria a kríze v Cirkvi?
Pápež František si je vedomý ťažkosti aké má súčasný svet i Cirkev. Nie sú to ale doktrinálne problémy, ktoré rieši. Jednou z prvých reakcií pápeža Františka bolo zhodnotenie Cirkvi, že ona je poľnou nemocnicou. Biskupom a kňazom naznačil tak reálny stav pre čas ich služby. Bližšie sa tým zaoberá v encyklike Laudato sí, kde vypovedá o poškodenom stave životného prostredia a pozýva veriacich i neveriacich k náprave situácie. V encyklike Fratelli tutti vidí svet ako veľké pole migrácie. Vidí v ňom dôležitosť medzináboženského dialógu, lebo bez neho nemožno uskutočniť víziu nového ľudského spoločenstva, ktoré je misijným poľom pre Cirkev. Pri návšteve Slovenska (2021) sa pápež stretol s Rómami v Košiciach, aby nám ukázal ľudí, ktorých málo vnímame vedľa seba. Do popredia nám dal mládež, ktorej nám rapídne ubúda. V prezidentskej záhrade i v Bratislavskom Dóme ponúkol Slovensku posolstvá na cestu o ktorej si niektorí myslia, že nie je naša. K jeho inšpiráciám je potrebné určite pridať aj naše vlastné motívy, aby sme pokročili aspoň v niečom.
Pápež František vyzval Cirkev k synode. Uskutočňuje sa cez národné a kontinentálne fázy. V čom sa závery národnej fázy synody na Slovensku líšili od tej nemeckej?
Záverečné dokumenty ukazujú, že slovenská synodálna fáza je neporovnateľne skromnejšia od tej nemeckej. Je to dané aj tým, že u nás je odlišné populačné a kultúrne prostredie, menší pohyb v rámci ekumenických iniciatív, či aktivít s migrantami. Máme menej teologických škôl i odborníkov, ktorí sa zaoberajú hľadaním vieroučného prínosu. Synodálneho procesu na Slovensku sa zúčastnilo len 40 percent farností, na rozdiel od nemeckého prostredia, ktoré má v službách už storočia platených laikov, a tým aj pestrejšiu vzorku názorov. Uzávery z nemeckej situácie sú kritickejšie a prinášajú aj viac podnetov na zamyslenie. Kým v Nemecku je viac smelosti, podľa dokumentu slovenskej národnej synody sa u nás „normalizovali“ obranné postoje, strach, úzkostlivosť a uzavretosť, ako bežný štýl. Žije sa a vystupuje v prevažne konfrontačnom „obrannom móde“ a ustráchane. Misiu brzdí aj istá rétorika Cirkvi, ktorá je málo zrozumiteľná, nielen osobám mimo náboženského kontextu, ale aj samotným veriacim.“ Tieto odkazy na druhej strane hovoria, že aj my budeme mať čo vylepšovať, aby sme pomohli Božiemu dielu na Slovensku.