Valentín Beniak | Kulminácia
Už len habkáš, lebo je tma a stratil si orientáciu, padol si do siete, ktorá je hlbšia priepasti tvojho vnútra, už nevieš sa vymrštiť, na konci povrazu je popevok a ďalej už len tragédia. Za vidinami si dospel až na štít, drsné jazyky vetrov ti syčia, toto je kulminačný bod. Toto je kulminačný bod, vrcholok horskej dráhy, naspäť cesta nemožná, dopredu treba sa rútiť, záchranná stanica príde odviezť ti zlámané kosti. Iba ak anjel podložil by ti krídla a zniesol by ťa a pustil ďalej bežať, bárs na hnojníku, nie v Pullmanovom voze, môj Bože! 31. III. 1939 Valentín Beniak, Reťaz