Už len habkáš, lebo je tma a stratil si
orientáciu,
padol si do siete, ktorá je hlbšia priepasti tvojho
vnútra,

už nevieš sa vymrštiť,
na konci povrazu je popevok
a ďalej už len tragédia.

Za vidinami si dospel až na štít,
drsné jazyky vetrov ti syčia,
toto je kulminačný bod.

Toto je kulminačný bod,
vrcholok horskej dráhy,
naspäť cesta nemožná, dopredu treba sa rútiť,
záchranná stanica príde
odviezť ti zlámané kosti.

Iba ak anjel
podložil by ti krídla
a zniesol by ťa
a pustil ďalej bežať,
bárs na hnojníku,
nie v Pullmanovom voze,
môj Bože!

31. III. 1939

Valentín Beniak, Reťaz