Po veľmi dlhom čase som si pozrel politickú TV debatu. Dôvodom záujmu bol Radoslav Procházka. Jeho “spoludiskutérom” Róbert Madej. Obaja právnici. Pán Madej je známy svojou aroganciou a straníckosťou. Právom ho možno zaradiť k najarogantnejším slovenským politikom – pretom som bol zvedavý ako sa absolvent Yale Law School (Procházka) s ním popasuje.

A zvládol to výborne. Spočiatku zdvorilo reagoval na nezmyslené obvinenia. Neskôr sám zdôvodnil, že to nie je potrebné. Róbert Madej alebo nerozumie ani princípu tajnej voľby alebo vôbec nemal záujem ani o čriepky pravdy v diskusii.

Stretli sa dva svety – svet pravdovravnosti, otvorenosti, polemiky, erudície, slušnosti & svet straníckosti, prehrievania politických polievočiek, mocenských záujmov a povedal by som takého všeobecného zatemnenia mysle pod vplyvom línie – som člen strany – pravda je to čo moja strana hlása – koalícia robí apriori všetko zle – my sme tí najlepší, ktorých krajina potrebuje a dalo by sa pokračovať.

Prečo sociálny demokrati rezignujú na všeobecné hodnoty parlamentnej demokracie? Prečo odmietajú parlament ako priestor pre súboj ideí, z ktorých vzíde pre krajinu to najlepšie? Prečo je ich ego viac ako krajina?

Pretože sú skorumpovaní a cnosť nestratili, pretože ju nikdy ani nemali :)