Najnovší vývoj v prípade otca biskupa Róberta Bezáka skôr otvára nové otázky ako by do prípadu vnášal vyjasnenie (myslím si, že veľmi potrebné pre dobro Cirkvi na Slovensku):

1. Cirkev má vnútorný právny poriadok, ktorý reguluje vzťahy pri spravovaní Cirkvi. Biskup Bezák hovorí, že jeho prípad uzatvorili na 50 rokov nešpecifikovaní kardináli, ktorí sa mali stretnúť na konci februára 2017.

Myslím si, že by mohlo ísť o prefekta Kongregácie pre biskupov Marca kardinála Ouelleta (resp. jeho stretnutie s členmi kongregácie, medzi ktorými je viacero kardinálov) alebo o tzv. Zbor kardinálov-poradcov (Council of Cardinal Advisers).

Zbor kardinálov sa skutočne vo februári stretol, ale nie na jeho konci, ale v strede – od 13. do 15. februára.

Zásadná otázka je, či vôbec niekto má právomoc rozhodnúť, že prípad biskupa Bezáka nebude možné 50 rokov preskúmať alebo revidovať? V prospech toho, že to tak nie je hovorí viacero skutočností:

– zmeny na pozíciach – súčasný prefekt Kongregácie pre biskupov tam pôsobí od roku 2010, čo znamená, že je možné predpokladať, že do 5 rokov bude vymenený a podobne to môže byť aj s ďalšími členmi kongregácie alebo zboru kardinálov. Noví ľudia sa môžu k prípadu postaviť úplne inak, a to napr. aj tak, že sa zasadia o jeho preskúmanie.

– takéto vážne rozhodnutie predsa musí mať právny základ – nie je možné, aby sa skupina kardinálov len tak stretla a vydala takéto rozhodnutie. Potom je otázne aká je jeho platnosť a záväznosť, resp. právna sila? Nemôžem však vylúčiť, že nejaký štatút kongregácie, zboru kardinálov alebo iný predpis takéto niečo umožňuje, zdá sa mi to však málo pravdepodobné aj s ohľadom na súčasné zmeny v Rímskej kúrii. Napr. portál The Catholic Herald uvádza, že zbor kardinálov sa zaoberal aj tým, že by laickí veriaci boli zapojení do procesu výberu nových biskupov:

“The council of cardinals advising the Pope on Church governance also discussed proposals to broaden the participation of lay people and members of religious orders in the selection of new bishops.”

V prípade biskupa Bezáka, kde sú to práve laickí veriaci, ktorí sa nemôžu stotožniť s tým čo sa stalo, by zbor kardinálov rozhodol tak striktne proti veľkej časti veriaceho ľudu na Slovensku?

2. Biskup Bezák rozhodol prijať ponuku vyučovať náboženstvo a etiku na gymnáziu, ktoré nie je katolícke, ale patrí Cirkvi bratskej. V správe sa uvádza, že na gymnáziu sa náboženstvo vyučuje v ekumenickom duchu. Môže katolícky biskup vyučovať náboženstvo na ne-katolíckej škole v tzv. ekumenickom duchu?

Vo vyjasnení situácie nám pomôžu niektoré kánony:

Kán. 753 – Biskupi, ktorí sú v spojení s hlavou a členmi kolégia či jednotlivo, alebo zhromaždení na Konferenciách biskupov alebo na partikulárnych konciloch, hoci nemajú neomylnosť v učení, sú hodnovernými doktormi a učiteľmi viery veriacich, ktorí sú zverení ich starostlivosti; veriaci sú povinní prejaviť tomuto hodnovernému magistériu svojich biskupov úctu s nábožnou poslušnosťou ducha.

Kán. 755 – § 1. Úlohou predovšetkým celého kolégia biskupov a Apoštolskej stolice je rozvíjať a riadiť u katolíkov ekumenické hnutie, ktorého cieľom je obnovenie jednoty všetkých kresťanov, ktorú napomáhať je Cirkev zaviazaná z vôle Krista.

Kán. 756 – § 1. Úloha ohlasovať evanjelium celej Cirkvi je zverená predovšetkým Rímskemu veľkňazovi a kolégiu biskupov.
§ 2. Túto úlohu vykonávajú jednotliví biskupi v partikulárnej cirkvi, ktorá je im zverená, ktorí totiž sú v nej moderátormi celej služby slova; niekedy však túto úlohu spoločne plnia niektorí biskupi súčasne pre rozličné cirkvi podľa normy práva.

Kán. 768 – § 1. Hlásatelia Božieho slova majú veriacim predkladať predovšetkým to, čo treba veriť a konať na slávu Boha a spásu ľudí.
§ 2. Veriacich majú tiež oboznámiť s náukou, ktorú predkladá magistérium Cirkvi o dôstojnosti a slobode ľudskej osoby, o jednote a stálosti rodiny a jej úlohách, o povinnostiach ľudí, žijúcich v spoločnosti, ako aj o usporiadaní časných vecí podľa poriadku, ktorý stanovil Boh.
Kán. 769 – Kresťanská náuka sa má predkladať spôsobom priliehavým stavu poslucháčov a primeraným potrebám doby.

Kán. 773 – Vlastnou a vážnou povinnosťou predovšetkým duchovných pastierov je starať sa o katechézu kresťanského ľudu, aby sa viera veriacich podávaním náuky a skúsenosťou kresťanského života stala živou, výraznou a činorodou.
Kán. 774 – § 1. Starostlivosť o katechézu pod vedením zákonnej cirkevnej vrchnosti v primeranej miere prináleží všetkým členom Cirkvi.

Kán. 779 – Katechetická výuka sa má podávať pri použití všetkých prostriedkov, didaktických pomôcok a spoločenských oznamovacích prostriedkov, ktoré sa ukazujú ako účinnejšie na to, aby si veriaci primerane svojej povahe, schopnostiam a veku, ako aj životným podmienkam plnšie osvojili katolícku náuku a mohli ju lepšie uvádzať do praxe.
Kán. 780 – Miestni ordinári sa majú starať, aby katechisti boli náležite pripravení na riadne plnenie svojej úlohy, aby sa im totiž poskytovala súvislá formácia, aby primerane poznali náuku Cirkvi a teoreticky i prakticky si osvojili normy, vlastné pedagogickým disciplínam.

Kán. 794 – § 1. Z osobitného dôvodu povinnosť a právo vychovávať prislúcha Cirkvi, ktorej Boh zveril poslanie pomáhať ľuďom, aby mohli dôjsť k plnosti kresťanského života.
§ 2. Povinnosťou duchovných pastierov je všetko zariadiť tak, aby všetci veriaci dostali katolícku výchovu.

Kán. 803 – § 1. Katolíckou školou sa rozumie tá škola, ktorú vedie kompetentná cirkevná vrchnosť alebo verejná cirkevná právnická osoba alebo ktorú cirkevná vrchnosť písomným dokumentom za takú uznáva.
§ 2. Je nutné, aby sa výuka a výchova v katolíckej škole opierala o zásady katolíckej náuky; učitelia sa majú vyznačovať správnou náukou a bezúhonnosťou života.

Kán. 804 – § 1. Cirkevnej vrchnosti podlieha katolícka náboženská výuka a výchova, ktorá sa poskytuje v akýchkoľvek školách alebo sa zabezpečuje prostredníctvom rozličných spoločenských oznamovacích prostriedkov; úlohou Konferencie biskupov je vydávať pre túto oblasť činnosti všeobecné normy a úlohou diecézneho biskupa je usmerňovať ju a dozerať na ňu.
§ 2. Miestny ordinár má horlivo presadzovať, aby náboženská výuka v školách, aj nekatolíckych, bola zverená učiteľom, ktorí vynikajú pravou náukou, svedectvom kresťanského života a pedagogickým umením.

Na základe uvedeného by som sa priklonil k záveru, že katolícky biskup v rámci ekumenického hnutia môže vyučovať náboženstvo aj na ne-katolíckej škole. Jeho povinnosťou však je vyučovať katolícku výchovu, držať sa náuky, ktorú predkladá magistérium Cirkvi, a to obzvlášť v prípade, ak nekatolícku školu navštevujú aj katolícke deti, ktoré by mali dostať riadnu katolícku výchovu a aj spoznať učenie Katolíckej cirkvi. Zároveň je potrebné myslieť na to, že náboženskú výchovu na štátnych školách a náboženstvo na cirkevných školách môžu vyučovať iba držitelia kanonickej misie. O jej udelení rozhoduje diecézny biskup.