Ku koncu mesiaca idem znovu pozrieť do Európskeho parlamentu. Ako hlavný cieľ cesty si definujem ustáliť svoj pohľad na euroval.

Euroval – diskusia o ňom – európska i tá slovenská vyplaví na povrch veľa – postoj KDH, čo vlastne sú európske hodnoty – čí sloboda (a zodpovednosť za ňu) alebo akási neštandardná forma solidarity.

Ako isté sa mi javí jedno – FO – ja, Ty, – bežný občan – a jeho vzťah k európskym inštitúciám – teda priepasť medzi týmito dvoma entitami sa stále zväčšuje – napadlo vôbec niekoho referendum o eurovale? … ktorý je údajne aj porušením tiež bezreferendových Lisabonských zmlúv?

Z poslednej návštevy EP si okrem eu-kritického presvedčenia, ktoré si odnášal človek znalí vecí oveľa viac – Juraj Šúst – pamätám aj moment, keď Slovák pracujúci v EP tvrdil niečo v zmysle – je bežné, že sú ľudia k európskej politike kritický, ale ! – keď prídu sem (do EP) a spoznajú miestne pomery, preniknú do podstaty veci – pochopia, že všetko nie len, že je v úplnom poriadku, ale priam – excelentné. Jednoducho sa eurouhladia. Ako Ján Fígeľ.

To, že všetko je OK – môže byť alebo pravda alebo dôkaz o sektarských pomeroch vo vysokej európskej politike. Guru je istý – Herman v. Rompuy.

Mimoriadne sa teším na odpoveď Anny Záborskej – Aký máte postoj k eurovalu? Snáď kamera nebude odmietnutá.

Kde sa medzi tými všetkými europskými inštitúciami nachádzala tá, ktorá má dohliadať na to aby nedošlo práve k takým ekonomickým katastrofám aké máme v Grécku?

Reálne zmyšľajúcim ľudom to musí byť jasné – európsky projekt, ktorí stoji na zodpovedných základoch sa pomaly vykoľajuje. Dôkazom o tom môže byť práve prebiehajúca diskusia, v ktorej sa nehovorí o veľkej európskej sebareflexii, ale o väčšej centralizácií a harmonizácií. Pán Fígeľ, kde je Vaša úspavajúca subsidiarita teraz?