Charles Montesquieu vo svojom magnum opus O duchu zákonov pojednáva o demokracii. Demokratický štát udržuje stabilný občianska cnosť, ak sa cnosť stráca nastáva nasledovne:

“Keď sa stráca občianska cnosť, zmocní sa každého občana ctižiadostivosť, pokiaľ jej je vôbec schopný; a lakomosť ovládne všetkých. Zmení sa predmet jeho túžby: čo kto najprv miloval, teraz už nemiluje; predtým bol každý slobodný posluchaním zákonov, teraz chce byť slobodný proti ním. Každý občan je akoby otrokom, ktorý utiekol z domu svojho pána. To čo bolo najprv zásadou, teraz sa nazýva prísnosťou; čo predtým bolo pravidlom, teraz sa nazýva trápnou nutnosťou; čo predtým bolo rešpektom, teraz sa nazýva strachom. Lakomosťou sa nazýva striedmosť, a nie túžba po majetku. Predtým bol majetok jednotlivcov vlastníctvom verejným: teraz sa však majetok verejný stáva dedičstvom jednotlivcov (!). Republika je korisťou; a jej moc sa obmedzuje na moc niekoľkých občanov a na ťarchu všetkých. ”

(Môj preklad z češtiny – Montesquieu, O duchu zákonů, Aleš Čenek, Dobrá voda, 2003, strana 54)

Ako veľmi, bohužiaľ, Montesquieho slová vystihujú slovenskú situáciu.

Nádej na zmenu, však, stratiť nesmieme.